Digitálna prístupnosť (webov, mobilných aplikácií, operačných systémov, dokumentov a podobne) nie je témou len posledných niekoľkých rokov. V tomto článku preberieme jej zákonné ukotvenie vo svete, USA, Európskej únii a Slovenskej republike.
USA
Z časového hľadiska uvádzame Spojené štáty ako prvé, pretože tu téma digitálnej prístupnosti rezonovala dávno pred Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Málo z nás vie, že prvý zákon, ktorý zakazoval diskrimináciu občanov na základe zdravotného postihnutia či už v zamestnaní, finančných službách, ale aj prostredníctvom technológií, bol prijatý v USA už v roku 1973, a to The Rehabilitation Act. Odvtedy museli byť všetky weby, aplikácie či kiosky nasadzované federálnou vládou a jej dodávateľmi prístupné pre občanov so zdravotným znevýhodnením. Samozrejme, v tej dobe nebol internet široko rozšírený ani v bežných domácnostiach, no napriek tomu naň tvorcovia legislatívy pamätali.
V roku 1990 bol prijatý zákon o Američanoch so zdravotným postihnutím (ADA), ktorý väčšinou pojednával o prístupnosti fyzického prostredia. Avšak Neskôr od roku 1996 sa za verejný priestor začali považovať aj webové stránky. V tejto súvislosti môžeme spomenúť, že už v roku 1995 Microsoft začlenil prístupnosť do Windowsu 95. Ten sa tak stal prvou verziou tohto operačného systému, kde bola prístupnosť zabudovaná priamo a nie len ako doplnková funkcia.
V roku 1999 prichádza prvá verzia príručky Web Content Accesibility Guidelines (WCAG 1.0), ktorú považujeme za rámcové odporúčania na sprístupnenie webového obsahu a v súčasnosti sčasti aj mobilných aplikácií. Jej autorom je World Wide Web Consortium (W3C). Aktualizovaná bola v roku 2008 na WCAG 2.0, 2018 na WCAG2.1 a nedávno 5. októbra 2023 vstúpila do platnosti štvrtá verzia WCAG 2.2. O WCAG sa opiera legislatíva v oblasti prístupnosti dovolíme si tvrdiť takmer na celom svete.
Svet a Európska únia
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím
Na svetovej úrovni bol 13. decembra 2006 prijatý na pôde OSN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý už vo svojich všeobecných zásadách spomína prístupnosť ako 1 z nosných pilierov (Článok 3).
A zároveň sa zaväzuje uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj univerzálne navrhovaných tovarov, služieb, zariadení
a vybavenia v zmysle definície uvedenej v článku 2 tohto dohovoru, ktoré by vyžadovali minimálne prispôsobenie a najnižšie náklady na uspokojenie špecifických potrieb osôb so zdravotným postihnutím.
Nejde tu o prístupnosť v pravom zmysle slova, ale pokiaľ by sa uplatňovali správne princípy univerzálneho designu, zariadenia alebo weby, aplikácie a dokumenty by boli prístupné už zo svojej podstaty.
Článok 9 sa už však prístupnosti priamo venuje: zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach.
Ďalej sú vymenované všetky oblasti, ktorých sa článok týka – budovy, cesty, školy, ubytovacie zariadenia, zdravotnícke zariadenia a pracoviská, pre tento článok dôležité informačné, komunikačné a iné služby vrátane elektronických a pohotovostných služieb.
V Slovenskej republike bol ratifikovaný 28. apríla 2010.
WAD a EAA
Európska únia začala digitálnu prístupnosť komplexne a oficiálne riešiť až v roku 2016, kedy bola schválená Smernica (EÚ) 2016/2102 o prístupnosti webových stránok a mobilných aplikácií orgánov verejného sektora (WAD).
Okrem webových stránok a mobilných aplikácií verejného sektora (miestnych, regionálnych a štátnych úradov) sa nariadenie týka aj organizácií financovaných prostredníctvom verejných zákaziek (inými slovami, dodávateľov tretích strán). Všetky členské štáty Európskej únie musia zaviesť – a presadzovať – jednotné normy prístupnosti založené na usmerneniach o prístupnosti webového obsahu (WCAG) 2.0, ktoré vydalo konzorcium World Wide Web (W3C).
Členské štáty EÚ musia zabezpečiť, aby boli webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora prístupnejšie, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, a to tak, že zabezpečia ich vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť a robustnosť.
V úvodzovkách vykonávacou vyhláškou smernice je technická norma EN 301 549 v súčasnej harmonizovanej verzii v3.2.1, ktorá nadobudla platnosť 12. februára 2022.
Vo veľkej miere čerpá zo WCAG 2.1. Avšak EN 301 549 v3.2.1 obsahuje aj požiadavky, ktoré nie sú súčasťou WCAG 2.1 a aj kritériá nerelevantné pre WAD, napríklad požiadavky na prístupnosť počítačových hardvérových systémov.
Je dôležité poznamenať, že verzie WCAG novšie ako 2.1 nie sú automaticky záväzné pre WAD. To v praxi znamená, že ak sa má smernica WCAG 2.2 stať platnou aj v Európskej únii, musí byť zahrnutá do harmonizovanej normy EN 301 549.
27. júna 2019 nadobudol účinnosť nový Európsky zákon o prístupnosti (European Accesibility Act – EAA), ktorý stanoví nové minimálne požiadavky na prístupnosť celého radu výrobkov a služieb v Európskej únii s cieľom posilniť právo osôb so zdravotným postihnutím na prístup k tovaru a službám dostupným na vnútornom trhu EÚ. Členské štáty mali 3 roky na transpozíciu smernice do svojich vnútorných právnych predpisov a zákonov.
Aké oblasti pokrýva EAA?
Európsky zákon o prístupnosti sa vzťahuje na výrobky a služby, ktoré boli identifikované ako najdôležitejšie pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom je pravdepodobné, že sa požiadavky na prístupnosť v jednotlivých štátoch EÚ budú líšiť.
Medzi tieto výrobky a služby patria:
- smartfóny, počítače a operačné systémy
- bankomaty, automaty na predaj cestovných lístkov a odbavovacie zariadenia
- televízne zariadenia súvisiace so službami digitálnej televízie
- telefónne služby a súvisiace zariadenia
- prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, ako je televízne vysielanie a súvisiace spotrebiteľské zariadenia
- služby súvisiace s leteckou, autobusovou, železničnou a vodnou osobnou dopravou
- bankové služby
- elektronické knihy
- elektronický obchod
Výnimku z Európskeho zákona o prístupnosti budú mať mikropodniky, čo podľa I. nariadenia komisie EÚ č. 651/2014 znamená firmy zamestnávajúce menej ako 10 zamestnancov s ročným obratom nepresahujúcim 2000000 €.
Časová os od implementácie po transpozíciu
- 2022 Lehota pre členské štáty na prijatie a uverejnenie vnútroštátnych zákonov, a iných právnych predpisov na zosúladenie s týmto aktom
- 2025 Lehota pre členské štáty na uplatnenie týchto opatrení
- 2027 Lehota na zabezpečenie dostupnosti prijímania tiesňovej komunikácie na jednotnom európskom čísle 112
- 2030 termín na ukončenie používania neprístupných produktov, ktoré sa už používali pred 28. júnom 2025 a termín pre EK na predloženie prvej správy o plnení zákona
- 2045 Posledný možný dátum pre služby na používanie neprístupných samoobslužných terminálov. Služby môžu pokračovať v používaní samoobslužných terminálov používaných pred 28. júnom 2025 až do konca ekonomickej životnosti, ale nie viac ako 20 rokov.
Slovenská republika
Prvým predpisom, ktorý hovorí o nediskriminácii občanov v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, tovarom a službám, je Zákon č. 365/2004 Z. z. – Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (Antidiskriminačný zákon), kde sa v § 5 uvádza:
(1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
(2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania
a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod,
b) zdravotnej starostlivosti,5)
c) vzdelávania
d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi.
Zákon 95/2019 Z.z.
Prvým a do 4. októbra 2022 jediným zákonom, ktorý priamo rieši prístupnosť webov a mobilných aplikácií, je však Zákon 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe doplnený Zákonom č. 301/2023 Z.z.
Ako názov napovedá, rieši štandardy prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií verejnej správy – ministerstiev, vysokých škôl, miest a obcí a inštitúcií zriaďovaných vládou SR. Za jeho dodržiavanie je zodpovedné Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vychádza z WCAG a normy EN 301 549. Jeho vykonávacím predpisom je Vyhláška č. 78/2020 Z. z. Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. V § 14 sa o prístupnosti píše:
(1) Štandardom prístupnosti webových sídiel je zabezpečenie vnímateľnosti, ovládateľnosti, zrozumiteľnosti a robustnosti webových sídiel, a to dodržiavaním pravidiel podľa slovenskej technickej normy, najmä pravidiel úrovní A a AA osobitnej špecifikácie World Wide Web Consortium (W3C) pre prístupnosť webového obsahu vo verzii 2.1.
(2) Štandardom prístupnosti mobilných aplikácií je
a) zabezpečenie vnímateľnosti, ovládateľnosti, zrozumiteľnosti a robustnosti mobilných aplikácií dodržiavaním pravidiel podľa slovenskej technickej normy,4)
b) poskytnutie zrozumiteľného a aktuálneho vyhlásenia o prístupnosti mobilnej aplikácie v prístupnom formáte a s obsahom primerane podľa § 15 písm. a), a to na webovom sídle orgánu riadenia, ktorý zabezpečuje vývoj mobilnej aplikácie alebo spolu s inými informáciami, ktoré sa poskytujú pri sťahovaní mobilnej aplikácie.
Zákon 351/2022 Z.z.
EAA implementuje Zákon č. 351/2022 Z.z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudne účinnosť 28.6.2025 a ktorého oblasť pôsobenia sme popísali vyššie. Nevzťahuje sa však podľa § 2 odseku 2 na prímestskú, mestskú a regionálnu dopravu, na mapy a služby s online mapovaním spojené, služby poskytované mikropodnikmi a na prístupnosť elektronických komunikačných služieb. Nerieši taktiež služby poskytujúce prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a služby tiesňovej komunikácie na čísle 112, pretože tieto sú upravené osobitnými právnymi predpismi. Výnimky sa vzťahujú aj na:
- obsah nevytvorený alebo nefinancovaný poskytovateľom služby
- vopred zaznamenané médiá uverejnené pred 28. júnom 2025
- súbory publikované pred 28. júnom 2025
- weby alebo mobilné aplikácie, ktoré sa považujú za archívy, ak obsahujú len obsah, ktorý nie je aktualizovaný alebo editovaný po 28. júni 2025
Orgánom dohľadu nad dodržiavaním zákona bude Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej úlohou bude kontrolovať dodržiavanie povinností poskytovateľov služieb a prešetrovanie podnetov pri nesúlade so zákonom. Tiež bude konať vo veci správnych deliktov a udeľovať pokuty.
Záver
Prístupnosť však nie je len zákonnou požiadavkou a kladenie „zaťažujúcich“ nárokov na výrobcov či objednávateľov výrobkov a služieb. Má praktický dopad na veľkú skupinu používateľov, ktorí vďaka prístupným webom, mobilným aplikáciám, operačným systémom a dokumentom môžu ľahšie vykonávať svoje každodenné (nákup v e-shope), pracovné, vzdelávacie a iné úlohy, povinnosti a zapájať sa do chodu spoločnosti. O tom píšeme v článku Prístupnosť a jej praktický dopad na používateľov čítača obrazovky.
Zdroje
- Marissa Sapega: The History of Digital Accessibility and Why it Matters (20.3.2020)
- AudioEye: A Brief History of Digital Accessibility (14.7.2022)
- Web Accessibility Directive — Standards and harmonisation
- What is the European Union’s Web Accessibility Directive? (19.11.2021)
- Európsky akt o prístupnosti – súbor nástrojov na transpozíciu
- European Accesibility Act
- Andrej Nemeček: Nový zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím (18.8.2023)