Ide prístupnosť dolu vodou?

Ako sa vyvíja prístupnosť? V čom sa zlepšil prístup k informáciám? V čom naopak zaostáva alebo opäť zaostáva?

Prístupnosť nevedome či vedome riešim celý môj život. Aktívne a uvedomelo jej stav dokážem zhodnotiť za posledných približne 20 rokov. V článku by som rada zosumarizovala vývoj v troch oblastiach:

1. Technologický vývoj z môjho osobného používateľského pohľadu,
2. legislatívne podchytenie prístupnosti v Európskej únii (len v skratke)
3. a súčasný stav z používateľsko-odborného pohľadu s praktickými príkladmi.

Pozitívny technologický vývoj – používateľský pohľad

Svoj prvý mobilný telefón som dostala na 15. narodeniny – Siemens A55. Bol to štandardný tlačidlový telefón bez akejkoľvek asistenčnej technológie. Takže mi poslúžil iba na zavolanie na 8 kontaktov cez rýchlu voľbu, prijatie a ukončenie hovoru a SMS v prípade, že bola po ruke asistencia.

Neskôr sa mi podarilo získať ozvučený tlačidlový telefón Nokiu podľa mňa 6681 a neskôr E51 a E52. Tie už umožňovali vykonávať rôzne akcie – ukladanie a spravovanie kontaktov a správ, písanie SMS, nastavovanie profilov, budíkov a podobne. MobileSpeak ozvučil telefón kompletne (až na výnimky) a nebola takmer vôbec potrebná pomoc vidiaceho človeka. Snáď okrem úvodného nastavenia, keď telefón jednoducho nerozprával.

S príchodom dotykových telefónov začínali prvé výzvy. Ako prvý som si kúpila Samsung (nepamätám si však presný model) s QUERTY klávesnicou a dotykovým displejom. Bola potrebná pomoc vidiacej osoby na sfunkčnenie hlasového výstupu ako takého a doinštalovanie rečovej syntézy. Všeobecne panoval názor, že nevidiaci človek nemôže pracovať s dotykovým displejom, že to nie je možné. No a fungovalo to. Android 4.4 a vyššie bol na moje prekvapenie prístupný dobre. Samozrejme, záležalo od akcií, ktoré na ňom používateľ chcel vykonávať.

Plnohodnotné dotykové zariadenia

Potom som vystriedala niekoľko ďalších modelov od Samsungu, ktoré už boli plnohodnotne dotykové. Nepamätám si, či už bol screen reader napevno predinštalovaný, v každom prípade syntézu reči bolo potrebné stále inštalovať osobitne. Android s nadstavbou Touchwiz (Dnes OneUI) bol stále prístupný z môjho pohľadu bezproblémovo, ale už prišli prvé aplikácie, ktorých prístupnosť nebola dobre zvládnutá. Respektíve ako na hojdačke – niektorá aktualizácia problémy spôsobila, ďalšia ich napravila. Tento stav trvá dodnes.

Pomaly sa stierajú aj rozdiely v prístupnosti mobilných operačných systémov Android a iOS. Zatiaľčo v minulosti produkty od firmy Apple vynikali svojou prívetivosťou k používateľom so znevýhodnením, v súčasnej situácii začína mať OS Android u konkrétnych výrobcov (Google, Samsung, možno Nothing Phone) v prístupnosti veľmi podobnú, ak nie lepšiu pozíciu.

Prístupnosť desktopových aplikácií a webov

S nástupom na strednú školu som začala pracovať s notebookom s OS Windows vo verzii XP a hlasovým výstupom Jaws. Musím uznať, že niekoľko rokov po prelome tisícročí som zvládla urobiť prakticky všetko, čo som potrebovala, a to vrátane ovládania predchodcov sociálnych sietí a instant messengerov ako ICQ. Nepociťovala som nedostatky v prístupnosti, možno som ich neriešila. A možno neboli také markantné ako teraz, keď sa nimi zaoberám profesionálne a vidím ich na každom kroku.

Po nástupe na vysokú školu som vymenila platený a robustný Jaws za bezplatný a odľahčený, pritom úplne konkurencieschopný screen reader NVDA. Jaws príliš zaťažoval procesor mojich zariadení, NVDA je oveľa jednoduchší na nastavenie a používanie a tretím dôvodom, ktorý oceňujem najmä teraz v pracovnej oblasti, sú jeho oveľa častejšie aktualizácie.

S vývojom čítača sa menili aj jeho „schopnosti“ a používateľ mohol používať čoraz pokročilejšie spôsoby orientácie v dokumentoch, aplikáciách a na weboch. To všetko za predpokladu, že digitálne produkty boli navrhnuté s ohľadom na prístupnosť.

Software veľkých korporátov ako Microsoft bol v starších verziách preukázateľne prehľadnejší a tým aj prístupnejší pre používateľov screen readera. V súčasnom stave s nástupom robustnosti utrpela aj používateľská prívetivosť. Je to vidieť napríklad na aplikáciách Microsoft 365 alebo na komunikačnej platforme MS Teams.

Dvojaká verzia stránok

Približne 15 až 20 rokov dozadu bolo v úvodzovkách „v móde“ pripravovať dve verzie stránok. Jednu štandardnú so všetkými štýlmi, efektami, plnofarebnú, veľakrát prístupnú iba pre používateľov myši. Druhá bola označovaná často ako textová verzia, v horšom prípade verzia pre nevidiacicha tá bola väčšinou zbavená všetkých štýlov. Mimochodom, prehliadač Firefox umožňoval a možno aj dnes umožňuje štýly vypínať a urobiť tak web prístupnejší.

V mojom okolí sa to, pochopiteľne, stretávalo s nepochopením. Používatelia so znevýhodnením chcú mať prístup k plnohodnotným informáciám na tej verzii webu, ktorú používa aj bežná verejnosť. Už len preto, že ak si nevedia poradiť, môžu požiadať o pomoc niekoho, kto vidí. Preto sa od toho rozumne začalo upúšťať a viac dbať na prístupnosť jediného „oficiálneho“ webu určeného všetkým. Okrem toho udržiavať dve verzie nie je ani ekonomicky, ani kapacitne únosné.

Prístupnosť podchytená legislatívou

Verejná správa

Európska únia minimálne od roku 2016 aktívne legislatívne podchytáva prístupnosť verejnej správy smernicou 2102 z 26.10.2016. Dovolím si priamu citáciu: „V kontexte tejto smernice by sa prístupnosť mala chápať ako zásady a techniky, ktoré treba uplatňovať pri navrhovaní, tvorbe, spravovaní a aktualizácii webových sídel a mobilných aplikácií v záujme ich väčšieho sprístupnenia používateľom, najmä osobám so zdravotným postihnutím.“

Odvoláva sa pritom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý a ratifikovaný 13.12.2006 a v ktorého článku 9 je právo na prístupnosť špecifikované takto
„zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach.“:

Okrem webových stránok a mobilných aplikácií verejného sektora (miestnych, regionálnych a štátnych úradov) sa nariadenie týka aj organizácií financovaných prostredníctvom verejných zákaziek (inými slovami, dodávateľov tretích strán). Všetky členské štáty Európskej únie musia zaviesť – a presadzovať – jednotné normy prístupnosti založené na usmerneniach o prístupnosti webového obsahu (WCAG) 2.0, ktoré vydalo konzorcium World Wide Web (W3C).
„Členské štáty EÚ musia zabezpečiť, aby boli webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora prístupnejšie najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, a to tak, že zabezpečia ich vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť a robustnosť.“ To sú 4 princípy štandardu alebo normy Web Content Accessibility Guidelines.

Od roku 2019 u nás aj v Českej republike platia zákony, ktoré túto smernicu transponujú a mali by prispievať k prístupnosti webov obcí, miest, škôl zriaďovaných štátom, webových sídel ministerstiev, úradov a iných štátnych inštitúcií.

Európsky zákon o prístupnosti

27. júna 2019 nadobudol platnosť nový Európsky zákon o prístupnosti (European Accesibility Act – EAA), ktorý stanoví nové minimálne požiadavky na prístupnosť celého radu výrobkov a služieb v Európskej únii. Jeho cieľom je posilniť právo osôb so zdravotným postihnutím na prístup k tovaru a službám dostupným na vnútornom trhu EÚ. Tento zákon bude účinný už o niekoľko mesiacov, teda od 28.6.2025.

Aké oblasti pokrýva?

Európsky zákon o prístupnosti sa vzťahuje na výrobky a služby, ktoré boli identifikované ako najdôležitejšie pre ľudí so zdravotným postihnutím. Je pravdepodobné, že sa požiadavky na prístupnosť v jednotlivých štátoch EÚ budú líšiť.

Medzi tieto výrobky a služby patria:

• smartfóny, počítače a operačné systémy
• bankomaty, automaty na predaj cestovných lístkov a odbavovacie zariadenia
• televízne zariadenia súvisiace so službami digitálnej televízie
• telefónne služby a súvisiace zariadenia
• prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, ako je televízne vysielanie a súvisiace spotrebiteľské zariadenia
• služby súvisiace s leteckou, autobusovou, železničnou a vodnou osobnou dopravou (okrem v zákone stanovených výnimiek)
• bankové služby
• elektronické knihy a hardware určený na ich čítanie
• elektronický obchod

Výnimku budú mať mikropodniky, čo znamená firmy zamestnávajúce menej ako 10 zamestnancov s ročným obratom nepresahujúcim 2000000 €.

Podrobne o zákonnej úprave prístupnosti píšem v článku Legislatívne ukotvenie „digitálnej“ prístupnosti.

Súčasný stav – pokrok alebo úpadok?

Napriek tomu, že existuje dostatočný tlak z pohľadu legislatívy vyvíjaný na prístupnosť, z môjho pohľadu neexistuje žiadny praktický výklad tak, aby spoločnosti vedeli, do akej miery sa ich legislatíva týka; čo musia a čo nemusia splniť a najmä ako to musia vykonať a kto im s tým pomôže.

Prístupnosť stále nie je povinným predmetom alebo súčasťou vzdelávania na stredných a vysokých školách zameraných na výučbu vývoja a spravovania digitálnych produktov. Mnohí vývojári tak s prístupnosťou prichádzajú do kontaktu až teraz pod tlakom EAA.

Prístupnosť je stále považovaná iba za doplnok, niečo okrajové, čo sa doplní, až keď to bude nevyhnutné, alebo keď zvýši trocha času a peňazí. Mnohí si neuvedomujú (a to vrátane technologických gigantov), že bez princípov prístupnosti začlenených už do vývoja digitálnych produktov vyčleňujú veľkú skupinu ľudí, a prichádzajú tak napríklad aj o zisk.

Príklady z nedávnej praktickej skúsenosti

S webovým Google Pay nezaplatíte

Používate Google Pay? Používatelia čítačov obrazovky si určite všimli, že v poslednej dobe pri platbe na webe sa so screen readerom nedá dostať do jeho dialógového okna. Jednoducho ten ignoruje, že nejaké okno pre platbu pomocou služby Google Pay vôbec je.

Nie je to spôsobené nedostatkom asistenčnej technológie. Prečo teda nastala táto situácia? Pretože Google prepracoval technicky komponenty vo svojich produktoch a nesprístupnil svoju službu už od začiatku. To isté len v bledomodrom nájdete aj v Google dokumentoch, ak chcete použiť takzvané karty. Z klávesnice sa na ne jednoducho nedostanete. Do tretice ak používate v jednom prehliadači viac ako 1 Google účet, tak pri prístupe k dokumentu či tabuľke si účet vyberáte v neprístupnom dialógu.

Microsoft v neprístupnosti nezaostáva

Mám čerstvú skúsenosť s nastavovaním Onedrive cez nastavenia vyvolané na ikone na lište. Pohyb s Tabulátorom nemožný, samotný prvok Nastavenia z klávesnice nenájdete. Popis prvku a jeho stav spolu nesúhlasia, takže neviete, či konkrétny typ dát zálohovaný na Onedrive máte alebo nie.

Nový Outlook nahrádzajúci bývalé aplikácie Poštu a Kalendár je, bohužiaľ, prístupný možno na papieri. Pre mňa osobne je to 1 veľký chaos. Pohyb je možný iba Tabulátorom, typická klávesová skratka Microsoftu F6 je v tomto prípade neefektívna. Nedá sa prechádzať plynule šípkami napríklad po dátumoch v kalendári, nedajú sa preskočiť veľké časti aplikácie. No a nakoniec aplikácia pri pohybe pomocou Tabulátora zamrzne.

E-shopy na tom nie sú lepšie

V poslednej dobe som sa podieľala na testoch niekoľkých známych e-shopov. Jeden z nich ma sklamal osobne, pretože som na ňom bežne ešte tak 1,5 roka dozadu dokázala nakúpiť. Dnes už to nejde.

Veľké a kľúčové časti webu sú neprístupné z klávesnice. To v praxi znamená, že ich používateľ, ktorý môže používať výhradne klávesnicu, nedokáže zamerať. Nevidiaci človek sa tak ani nedozvie, že na webe podobné prvky sú. Človek, ktorý vidí, ale má povedzme narušenú motoriku, web neovládne vôbec. Nepomenované tlačidlá a odkazy len s obrázkami bez popisu, odkazy na produkty urobené tak, že ani netuším, aký tovar vlastne otváram. A nakoniec keď sa trpezlivo prehryziem cez všetky prekážky, objednávku ani nedokončím. Pri voľbe dopravy a platby je totiž prvok, ktorý je kompletne neprístupný do tej miery, že sa nedá nijako obísť.

A to popisujem stav platný nielen pre 1 konkrétny e-shop.

Moderné bankovníctvo a prístupnosť

Používam niekoľko účtov v rôznych bankách. Po aktualizáciách aplikácií mobil bankingu, ale aj internetového bankovníctva sa ich prístupnosť výrazne zhoršila.

Jedna v Slovenskej republike významná banka vytvorila novú aplikáciu, z ktorej vás po 45 sekundách práce so screen readerom odhlási (napríklad uprostred vypĺňania platobného príkazu). Takisto je v nej veľké množstvo nepopísaných prvkov a to je práve pri spravovaní financií veľmi nebezpečné.

Druhá banka má internet banking, kde je celé menu nezamerateľné z klávesnice. To znamená, že klient so znevýhodnením v ňom neurobí žiadnu akciu. V aplikácii pre OS Android je zasa kľúčové tlačidlo na úvodnej obrazovke, na ktoré so screen readerom nejde vôbec klepnúť. V obidvoch zložkách správy financií sú taktiež nepopísané tlačidlá a iné formulárové prvky.

Dve verzie webu zase v móde

No a k tomu všetkému sa viacerí vývojári radi v úvahách vracajú ku konceptu dvoch verzií webu – jednej v úvodzovkách „normálnej“ a druhej „prístupnej“. Tento koncept je, samozrejme, dlhodobo neudržateľný, pretože je časovo, kapacitne aj personálne náročný na údržbu.

Takže nielenže samotná prístupnosť ide dolu vodou, vraciame sa prakticky o tých 25 až 30 rokov naspäť, kedy by niektorí boli najradšej, aby „tí postihnutí“ najlepšie na web ani nechodili a nejakú prístupnosť neriešili.

Samozrejme, zveličujem a mnohí vývojári ani nevedia, že použitím niektorých konkrétnych frameworkov prístupnosť vlastne nechtiac pokazili.

Chvalabohu, je veľa spoločností (medzi nimi aj moji klienti ako napríklad Galileo Corporation, Nauč mě IT alebo Jan Melvil Publishing), ktorí prístupnosť berú zodpovedne a vážne a chcú sa v nej zlepšovať. Koniec-koncov tie známe e-shopy na prístupnosti chcú takisto pracovať, aj keď len kvôli tomu, že ich do toho tlačí spomínaný Európsky zákon o prístupnosti.

Záver – Čo z toho vyplýva?

Je síce výborné a chvályhodné, že za posledných 30 rokov sme sa posunuli od úplnej odkázanosti na pomoc iných k ovládaniu dotykových mobilných zariadení a počítačov aj bez zrakovej kontroly, ale v poslednej dobe mám dojem a osobnú skúsenosť, že sa vraciame naspäť.

Prístupnosť totiž nie je iba o plnení zákonných povinností a noriem. Je o tom, že z nej ťažia konkrétni ľudia s konkrétnym znevýhodnením, ktorí bez prístupných digitálnych produktov nie sú samostatní a nemôžu vykonávať tie činnosti, ktoré bežná verejnosť robí bez toho, aby sa musela zamýšľať. Je o nastavení, že nechceme ako spoločnosť vylučovať znevýhodnených používateľov, pretože oni si svoju situáciu nevybrali dobrovoľne.

Preto ani nemôžu existovať projekty, ktoré by neboli zamerané na prístupnosť. Je potrebné pochopiť, že človek so znevýhodnením je rovnako volič, rodič, pacient, zamestnanec, tvorca, podnikateľ, zákazník, divák, čitateľ, občan a má rovnaké práva na prístup k informáciám ako každý iný.

Tak sa nad tým aspoň zamyslime.

Ak chcete mať svoje digitálne produkty prístupné, ozvite sa mi. No a pokiaľ vás zaujíma vývoj v oblasti prístupnosti, Prihláste sa na odber newslettera.