Viete, že dúha je v gréckej mytológii stelesnením bohyne Iris? Symbolom nádeje a prísľubu, že prídu lepšie časy? Znázorňovaná je ako krásna dievčina v pestrých šatách s trblietavými krídlami, ktorá sa pohybuje tak rýchlo, že smrteľníci dokážu zazrieť už len farebný pruh naprieč nebom. Mohla vstupovať aj na Olymp, aj do podsvetia, bola poslom bohov, poradkyňou Héry. Aj dnes je poslom a poradkyňou, hoci, pravda, prichádza len raz za dva mesiace. Ako sociálny časopis Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS).
O tom, koľko slnka a koľko dažďa treba na jej vznik, som sa pozhovárala s jej šéfredaktorkou Dušanou Blaškovou.
Sociálny časopis pre nevidiacich a slabozrakých občanov s názvom Dúha vychádza už dvadsiaty tretí rok. Aké boli jeho začiatky?
„No, veru o tom, že by kvôli Dúhe zostúpili z Olympu samotní bohovia, sa mi pamätníci nezmienili, a to by si hádam zamlčať nedovolili. (úsmev) Začiatky boli úplne prozaické – Dúha vznikla ako interný spravodajca ÚNSS, ako Dvojmesačník Únie o Hlavných Aktivitách. Až v roku 2017 sme usúdili, že je čas prekročiť svoj vlastný tieň a rozšíriť nielen okruh tém, ale aj čitateľov. Medzi nevidiacich, slabozrakých, ich rodiny a priateľov sme preto pozvali aj tých, čo s nimi vo vzdelávacích, kultúrnych, športových či iných organizáciách pracujú, alebo hľadajú inšpirácie, ako im svoje služby sprístupniť. Vďaka internetovej stránke sa k nám môže pridať v podstate ktokoľvek, kto sa o každodennosti so zrakovým postihnutím chce niečo dozvedieť, ale dosiaľ nemal príležitosť, nenaďabil na dôveryhodné zdroje, alebo sa jednoducho hanbil opýtať.
Určitou zmenou prešiel v posledných rokoch aj dizajn. Na prvý pohľad zaujme titulka s fotografiou a kratučkou ochutnávkou aktuálneho menu, v elektronickej verzii sú všetky snímky už farebné a vôbec celková grafická úprava textov je podstatne modernejšia. Pravdaže, nič nešlo na úkor prístupnosti, to zas nie, to by sme si nemohli dovoliť.“
Čo všetko dnes čitateľom ponúkate?
„Do Dúhy, ktorú roky krášli logo Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zväzujeme správy o činnosti ÚNSS (našich kampaniach a projektoch), o príslušnej národnej i medzinárodnej legislatíve. Nevidiaci a slabozrakí však u nás nájdu aj tipy na trávenie voľného času, rozhovory s ľuďmi, ktorí sa nenechali pohltiť davom – najčastejšie sú priamo členmi komunity ľudí so zrakovým postihnutím, naše pozvanie však prijali už aj učitelia, pracovníci centier špeciálno-pedagogického poradenstva a ranej starostlivosti, psychológ, oftalmológ, iridológ a mnohí ďalší.
Zhromažďujeme informácie o prístupných múzeách a galériách, vyhľadávame však aj zaujímavosti na tému oči a zrak a novinky v sortimente kompenzačných a optických pomôcok, čo sa takisto môže hodiť. Nezriedka ale zaradíme aj rubriku Z histórie, kde sa tiež zmestí veľa pozoruhodného.
Istý čas sme k Dúhe priväzovali aj kultúrnu prílohu Dúhovka, ale keďže námetov i energie bolo oveľa viac, než sa nám zmestilo do vymedzeného priestoru, posledné tri roky ju vďaka Ministerstvu kultúry SR vydávame ako samostatnú publikáciu. Mimochodom, keď si začala zmienkou o manželke Zephyra, boha vetra, nedá mi nespomenúť, že to bola práve ona, čo na príkaz Héry odstrihla zomierajúcej Didó kader, čím vyslobodila jej dušu z tela. A keďže v gréckej mytológii vystupuje duša z tela cez oči, dúhovka oka dostala pomenovanie práve po bohyni Iris.
Ale späť na zem. Publikáciu o umení a kultúre ľudí so zrakovým postihnutím vhadzujeme do komínov našich čitateľov. No, my ako my! Jeden taký starší pán to za nás robí. (úsmev) A keď sa zo stránok sfúknu všetky sadze, objavia sa portréty ľudí so zrakovým postihnutím, ktorí sa venujú napr. umeleckému drotárstvu, fotografovaniu, kresleniu komiksov, ilustráciám detských kníh, grafickým návrhom športových kombinéz, niekoľko strán sme už aj pretancovali v rytme valčíka či rumby. Priestor si ale vždy vyčleníme aj na pozvánky do najrôznejších inštitúcií, kde majú nevidiaci, prakticky nevidiaci a slabozrakí dvere otvorené dokorán. Vďaka Dúhovke možno nahliadnuť do zbierkových fondov viacerých múzeí a galérií, vkročiť do manéže a v cirkuse naslepo si skúsiť umenie žonglérske či akrobatické, vychutnať si film, divadelné predstavenie, dokonca balet s audiokomentárom. Prelistovať sa dá k najrôznejším spôsobom, ako priblížiť výtvarné umenie aj ľuďom so zrakovým postihnutím, ako sa pre nich tvoria obrázky, ako vnímajú módu či ako sa dá v odeve a opaskoch mimoriadne esteticky spropagovať Braillovo písmo. Slovom, ľudí so zrakovým postihnutím sa usilujeme povzbudiť a inšpirovať, odbornú verejnosť podkuť a tú širokú-ďalekú presvedčiť o tom, že ľudia so zrakovým postihnutím nie sú len pasívnymi prijímateľmi, ale že umelecké a kultúrne hodnoty dokážu vytvárať aj sami.
Ale tu škoda klávesnicu drať, vyberte sa na stránku www.casopisduha.sk a filtrujte, čo počítač dá! Hm, keď tak nad tým uvažujem, úlohou bohyne Iris bolo starať sa o unavených bohov, kŕmiť ich a podávať im nápoje. Nejako priveľa metafor nás s tou mytológiou spája. Myslíš, že môžem prepísať históriu, zatajiť ten Dvojmesačník Únie o Hlavných Aktivitách a vniesť tam trochu poézie?“ (úsmev)
V akej forme v súčasnosti vychádzate?
„Okrem webu a newslettra vyprevádzame každé dva mesiace do sveta 3 verzie Dúhy: vo zväčšenej čiernotlači, v Braillovom písme a vo formátoch Word a PDF. Dbáme na to, aby bolo všetko naozaj prístupné, preto ani na jednej z tridsiatich šiestich strán nenájdete jediné pätkové písmenko, jediný stĺpec, jediný obrázok, ktorý by bol ponorený v riadkoch, v elektronickej verzii sa nestane, že by niektorej fotografii chýbal alternatívny popis, alebo že by sme zabudli niektorý článok naštýlovať. Všetko to priam úzkostlivo kontrolujeme a až potom distribuujeme. Poštou priamo do schránok našich čitateľov, na adresy všetkých organizačných zložiek ÚNSS, ktoré časť z nich následne rozdávajú členom a klientom, nezanedbateľný počet kusov však zakaždým putuje aj do mestských knižníc po celom Slovensku, najmä na oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých. Dúhu a Dúhovku však možno nájsť aj v Digitálnej knižnici Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, s ktorou pri výrobe a distribúcii verzie v bodovom písme spolupracujeme dlhé roky, letovať budeme s Digibooks, kde takisto plánujeme výsledky našej redakčnej práce umiestniť. Máme aj ďalšie, takpovediac, expanzívne plány, ale o tom niekedy nabudúce.
Na záver len dodám, že verziu v Braillovom písme a elektronickú verziu ponúkame záujemcom bezplatne, zväčšená čiernotlač má symbolické predplatné vo výške poštovného, čo je aktuálne 6,60 eur. Všetky informácie sú na webe, alebo sa zjavia vo vašej mailovej schránke, ak napíšete na duha@unss.sk.“
Začiatkom tohto roka sa na internete objavila stránka www.casopisduha.sk. Čo Ťa k tomu viedlo?
„Doba! (úsmev) Kto dnes nie je na webe, neexistuje. Tým, že sme výrazne rozšírili našu čitateľskú základňu a začali sa venovať aj témam spoza múrov ÚNSS, bolo len prirodzené, že sme sa chceli vymaniť z hrebeňových väzieb a prípon. Na našej stránke sú okrem stručných informácií o časopise, jeho redakcii a spôsoboch objednávania zavesené všetky články a všetky čísla do roku 2017, kedy, ako som vravela, sme časy interného spravodajcu prenechali minulosti. Pod každým článkom je možnosť zdieľať ho na sociálnych sieťach. Ten, koho naše novinárske počiny zaujmú, má možnosť odoberať novinky prostredníctvom RSS.“
V akom redakčnom systéme upravuješ stránku Dúhy?
„Vo WordPresse. Keďže bolo potrebné nájsť niečo, pri čom by sa čítač obrazovky nevzpieral, nemala som veľmi na výber. Pravdupovediac, ani by som ho nevedela učiniť, pretože v tele nemám jedinú technicky zameranú bunku. Kolegovia z ÚNSS mi to všetko pripravili a medzi rečou sa nenápadne zmienili o tom, že človek sa učí celý život. Vraj keď chcem Dúhu, musím sa zmieriť s dažďom. Ale zas úplne napospas ma nenechali. Ukázali mi, ako nahadzovať články a fotografie s alternatívnymi popismi, ako pridávať značky, kategórie, ako vytvárať zoznamy, ako štýlovať a pod. Niektoré úkony ako pridávanie rôznych doplnkov a modulov a celkový vizuál majú ale stále na starosti iní, s tým by som si ani pri najlepšej vôli a najväčšej motivácii neporadila. To chce nielen vrúcnejší vzťah k technike a technológiám, ale aj dobrý zrak.“
Dúha má odvčera čerstvé tohtoročné tretie číslo. Môžeš nám na záver prezradiť, čo v ňom nájdeme?
„Pravdaže, rada. Začnem tým, čo zrejme priaznivcov Technológií bez zraku zaujme najväčšmi, a to článkom o tom, ako sa na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií pozerajú vývojári.
Tí, ktorých fascinujú nové kompenzačné a optické pomôcky, sa môžu tešiť na odkazy na e-shopy v okolitých krajinách a informácie o tom, ako je to v prípade, ak by žiadali zdravotnú poisťovňu alebo ÚPSVaR o peňažný príspevok na ich kúpu. V tretej tohtoročnej Dúhe sa však možno dočítať aj o tom, ako vyzerajú inkluzívne detské ihriská, prečo si pri Bielej pastelke nevystačíme s vlastnou a prizvali sme umelú inteligenciu, či koho a prečo hostil v polovici mája Brusel. Kliknúť sa ale oplatí aj na obe pozvánky do Nitry (jednu na tvorivé dielne a druhú na súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma) a do Dubovej, ktorej územie dávno-pradávno ležalo pod hladinou mora. Nedávno sa v tejto malebnej obci objavila rukolapná výstava skamenelín, ktoré k tomu majú najviac čo povedať.“
Ďakujem ti pekne za rozhovor a prajem veľa radosti pri tvorbe!
Ak máte nejaké otázky o Dúhe, kontaktujte priamo jej šéfredaktorku. Všetko ostatné môžeme riešiť na Facebooku, Twitteri, e-mailom alebo v komentároch pod článkom.
Už 122 ľudí odoberá každomesačný newsletter Zo sveta prístupnosti. Pridajte sa aj vy.