Aby bol človek vzdelaný, potrebuje sa učiť a vstrebávať informácie. Primárnym zmyslom, prostredníctvom ktorého prijímame až 85 % informácií, je zrak. Ako sa ale môžu vzdelávať ľudia, ktorí o tento zmysel prišli?
V súčasnosti je spôsobov niekoľko:
- Braillovo písmo – ak sa ho človek naučí, je gramotný. Zvládne sa učiť matematiku, prírodné vedy, ovládne notopis aj čítať beletriu a taktiež písať.
- Čítače obrazovky – nevidiaci používateľ sa môže vzdelávať aj počúvaním elektronických materiálov v počítači prostredníctvom screen readera, ktorý všetky informácie v grafickej podobe prevedie do reči. Samozrejme, za predpokladu, že sú spracované prístupnou formou.
- Audioknihy – učebné materiály môže niekto nevidiacemu žiakovi načítať. Tento spôsob nie je však vhodný napríklad pri matematike, chémii, fyzike, kde človek nevyhnutne potrebuje cítiť pod rukami napr. vzorce.
Znovu zdôrazňujeme, že človek je naozaj gramotný len v prípade, ak sa naučí čítať a písať. Pre nevidiacich ľudí od narodenia to už približne 150 rokov znamená zvládnuť Braillovo písmo.
Predchodcovia Braillovho písma
Až do stredoveku nevidiaci človek nemal prístup k žiadnemu vzdelávaniu, pokiaľ nebol dieťaťom bohatých rodičov, alebo sa ho nerozhodol podporovať bohatý mecenáš. V tomto období sa však začínajú objavovať ojedinelé tlaky samotných nevidiacich ľudí na prístup k aspoň základnému vzdelaniu.
S myšlienkou dotykového reliéfneho papiera prišiel taliansky jezuita Francesco Lana de Terzi v roku 1670 s rovnomenným systémom. Lanov systém pozostával z čiar a vyvýšených bodov na hrubom papieri na základe mriežky tri na tri obsahujúcej písmená abecedy. Na osvojenie si tohto systému písania stačilo poznať špecifiká tejto mriežky.
Prvý krok pre všestrannú skupinovú výchovu a vzdelávanie nevidiacich ľudí urobil však až v roku 1784 Valentin Haüy, keď založil prvý výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich. Keďže výučba sa nezaobíde bez písma, v tom istom roku vytvoril reliéfnu latinku podľa nákresu parížskeho tlačiara J. M. Moreaua.
Založil svoj systém „nočného písma“ na vyvýšenej 12-bodovej bunke – dva body širokej a šesť bodov vysokej. Každý bod alebo kombinácia bodov v bunke predstavovala písmeno alebo fonetický zvuk. Problém s vojenským kódom spočíval v tom, že konček ľudského prsta nemohol zachytiť všetky body jediným dotykom.
Braillovo písmo
Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v obci Coupvray vo Francúzsku. O zrak prišiel vo veľmi mladom veku po tom, čo sa nešťastnou náhodou pichol do oka otcovým šidlom a po neodbornom ošetrení dostal infekciu.
Vo veku desiatich rokov ho rodičia zapísali do Národného inštitútu pre nevidiacich v Paríži. V jedenástich prišiel na spôsob, ako zjednodušiť Barbierovo „Nočné písmo“, aby bolo lepšie čitateľné a nasledujúcich 9 rokov strávil jeho postupným zdokonaľovaním. Definitívna podoba tak pochádza z roku 1829, hoci za rok vzniku sa považuje 1825.
Braillovo písmo sa až do súčasnosti zachovalo v nezmenenej podobe: jedna bunka je 2 body široká a 3 body vysoká. To znamená, že celé písmo sa skladá z 64 kombinácií šiestich bodov. Dá sa pomocou neho zapísať:
- Kompletná abeceda vrátane písmen s dĺžňami, mäkčeňmi, dvomi bodkami a ďalšími špecifikami, ktoré každý jazyk má.
- Interpunkcia a iné špeciálne symboly ako @ (zavináč), § (paragraf), * (hviezdička) a podobne.
- Vzorce v prírodných vedách, hoci tie sú kvôli tomu celkom dlhé, čím môžu byť náročné na pochopenie.
- Notopis – nevidiaci ľudia môžu kompletne zvládnuť hru na hudobný nástroj vďaka notám zapísaným v Braillovom písme. Systém notového zápisu je však úplne odlišný od toho klasického. Ďalšou odlišnosťou je, že hráč sa musí naučiť každú skladbu naspamäť, nemôže si počas hrania pomôcť tým, že by sa pozeral do nôt.
V súčasnosti poznáme 3 stupne Braillovho písma:
- Plnopis – náhradou za jedno písmeno tlačeného textu je jedno písmeno Braillovho písma. V slovenčine sa používa len tento stupeň.
- Skrátený zápis (skratkopis) – je najbežnejšou formou zápisu BP v anglicky hovoriacich krajinách. Používa „skratky“, ktoré nahrádzajú plný zápis bežne sa vyskytujúcich skupín písmen kratšími sekvenciami. Skratky si môžeme predstaviť podobne ako typické skracovanie slov v angličtine (napríklad „can not“ oproti „can’t“).
- Tretí stupeň je najmenej používaným, pretože skracuje často celé slová len do jedného znaku a neexistuje preň žiadna oficiálna štandardizácia.
Čo je a nie je Braillovo písmo
Pozor: Braillovo písmo nie je samostatný jazyk. Nepoužívajú ho nevidiaci ľudia na celom svete rovnako, nerozumeli by si. Je to tak ako latinka, azbuka alebo rukopis jednoducho písmo alebo v tomto prípade skôr kód. Sprostredkuje teda hpísanú formu každého jazyka s jeho jednotlivosťami. Ak teda nepoznáme jazyk, neporozumieme písanému textu v Braillovom písme tak ako aj v akomkoľvek inom.
Tak, ako sa učíme zapisovať špecifiká hovoreného jazyka, tak aj Braillovo písmo nie je univerzálne pre celý svet. Systém jeho zápisu je síce rovnaký, no jednotlivé znaky v každom jazyku reprezentujú niečo iné. Nie je teda pravda, že sa dorozumie nevidiaci Francúz so Slovákom a Japoncom. Dokonca aj v češtine a slovenčine sú už značné rozdiely.
Príklady z praxe
Pre pochopenie rozdielov medzi jednotlivými jazykmi uvádzame niekoľko príkladov rozdielneho významu toho istého znaku v slovenskom a českom jazyku.
| Písmeno v BP | Slovenčina | Čeština |
|---|---|---|
| ⠺ | w | ř |
| ⠣ | znak < | ě |
| ⠾ | ô | ů |
| ⠷ | ŕ | w |
Porovnajme si teraz niekoľko slov napísaných v angličtine a francúzštine s ich ekvivalentmi v slovenčine.
| Slovenčina | Angličtina | Francúzština |
|---|---|---|
| Ja – ⠠⠚⠁ | I – ⠠⠊ | Je – ⠠⠚⠑ |
| Áno – ⠠⠡⠝⠕ | Yes – ⠠⠽⠑⠎ | Oui – ⠠⠕⠥⠊ |
| Auto – ⠠⠁⠥⠞⠕ | Car – ⠠⠉⠁⠗ | Voiture – ⠠⠧⠕⠊⠞⠥⠗⠑ |
Rozšírenie Braillovho písma vo svete
- 1825 – vzniká Braillovo písmo
- 1829 – kodifikácia v prvej 32-stranovej brožúre „Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov“.
- 1830 – zásluhou dr. Pigniera sa začalo písmo používať v Národnom ústave.
- 1835 – Braille vydal brožúru aj so základmi dnešnej interpunkcie a notopisu.
- 1837 – v Braillovom písme vyšli trojzväzkové Dejiny Francúzska.
- 1860 – zaviedli ho v Dánsku a Švédsku.
- 1870 – rozširuje sa v Anglicku.
- 1873 – Braillovo písmo Nemci priniesli do Hradčanského ústavu v Prahe.
- 1878 – významný rok, kedy zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hluchonemých. Ten odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy do celého sveta.
- 1893 – Braillovo písmo sa rozšírilo do Uhorska, prvé slovenské knihy vyšli však až po roku 1923.
1850 – BP preniká z Francúzska aj do zahraničia.
Záver
V prvej časti sme si v skratke priblížili vývoj písma pre nevidiacich ľudí od prvých pokusov až po súčasnosť. V druhej sa pozrieme na to, akými spôsobmi sa Braillovo písmo zapisuje, a kde sa s ním v súčasnosti stretneme.
Preto nezabudnite sledovať web a sociálne siete Facebook a Twitter.
Zdroje
- What Is Braille?
- History of Braille
- Everything You Have Always Wanted to Know on Braille Mysterious Writing
- SABP: Prekladač textu do Braillovho písma
- Josef Smýkal: Pohled do dějin slepeckého písma
- ÚNSS: História braillovho písma