Kategórie
Prístupnosť Tyflo pomôcky

Digitálny braille – svetlá budúcnosť?

Nedávno zo Slovenskej autority pre Braillovo písmo prišla správa, že rôzne inštitúcie vo svete začínajú vzhľadom na postupný vývoj viacriadkových brailových displejov uvažovať o vývoji univerzálneho formátu súborov na zobrazenie digitálneho Braillovho písma. Zatiaľ ho vyvíjajú American Printing House v kooperácii s Daisy.

Je toto budúcnosť pre Braillovo písmo?

Keďže som sa o tejto iniciatíve chcela dozvedieť čo najviac, oslovila som Mgr. Michala Tkáčika, hlavného koordinátora Slovenskej autority pre Braillovo písmo pri Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Logo Slovenskej autority pre Braillovo písmo

MD:
Na úvod si povedzme, aký je rozdiel medzi digitálnym a tlačeným Braillovým písmom?

MT:
V súčasnosti sa digitálne Braillovo písmo využíva pre tlač na papier alebo v digitálnej podobe ako čistý textový súbor, napríklad vo formáte .BRF. Pred tlačou prebieha ešte celý proces prepisu čiernotlačového textu do Braillovho písma.

MD:
Čo znamená prepis?

MT:
Prepis znamená, že máme predlohu v čiernotlači, ktorú treba do Braillovho písma nejakým spôsobom upraviť. Nehovorím o čistom texte, lebo ten je pomerne jednoduché prispôsobiť. Keď máte nejakú beletriu, tak v nej je potrebné možno upraviť nadpisy, odseky, aby spĺňala nepísané zásady tlače, ktoré na Slovensku máme. Do budúcnosti by som sa chcel venovať tomu, aby tieto zásady boli aj formálne upravené. Zásady grafickej úpravy tlačeného brailla majú totiž súvislosť aj s digitálnym braillom. Určia totiž, ako má byť aj digitálny formát Braillovho písma naformátovaný.

MD:
Rozumiem. Prečo je formát digitálneho Braillovho písma dôležitý pre viacriadkové brailové zobrazovače? Chápem to správne, že na viacriadkových displejoch uvidíme text v širšom kontexte, teda nielen jeden riadok, ale bude tam už vidno aj odseky, aj zoznamy, aj tabuľky?

MT:
Áno, presne tak. V prvom rade by to mal byť úplne nový formát. Zatiaľ nie je známe, v akom programe to bude, pretože vývojári na tom ešte nie sú dohodnutí. Avšak tento nový formát by mal umožňovať rýchlu navigáciu – skákať z obsahu na konkrétny nadpis alebo sa pohybovať po nadpisoch či tabuľkách. Prípadne by bolo vhodné mať súbor spracovaný tak, aby sa dal otvoriť v štandardnom programe a dalo by sa s ním pracovať práve týmto spôsobom. Takto viete zistiť, čo je tabuľka a mohli by ste sa pohybovať po stĺpcoch a podobne.

MD:
Čo by znamenalo otvoriť súbor v štandardnom formáte? Napríklad keď máme knihu ePub a otvoríme ju na viacriadkovom brailovom displeji, prečo nefunguje tak ako pri zobrazení v počítači?


MT:
Pretože ePub je formát, ktorý sa bežne predáva. Teraz však hovoríme o štandardnom formáte, ktorý sa vytvorí pre účely ukladania v digitálnom Braillovom písme. Čiže niečo ako súčasné .BRF (.brf) – tiež je to už sformátované pre braille a takto by mal byť vytvorený aj nový formát. Nebude to však štandardný ePub alebo nepredpokladám, že by bol práve kvôli tomu, že štandardný formát ako PDF a ePub robia bežní vydavatelia a nemyslím, že by došlo k tak širokej dohode, aby boli všetky tieto formáty prístupné. To určite nepôjde. Skôr pôjde o preformátovanie do súboru, v ktorom budete mať spomínané výhody rýchlej navigácie.

MD:
To by znamenalo, že SKN ako vydavateľ by dostala knihu predpokladám v elektronickom formáte a vydala by ju v tomto novom dohodnutom? Dobre tomu rozumiem?


MT:
Áno, presne tak.

MD:
Takže normálne e-knihy sformátované pre viacriadkové brailové displeje.


MT:
Áno a zároveň pre lepší pohyb po tom dokumente s čítačom obrazovky.

MD:
Vedeli by sme si to priblížiť na konkrétnom príklade? Čo sa stane, ak si otvorím na viacriadkovom displeji štandardnú elektronickú odbornú knihu?


MT:
Predstavme si, že si otvoríme knihu napríklad Matematika pre 1. ročník gymnázií. Na viacriadkovom displeji čítame text a prídeme na príklad, v ktorom sa nachádza povedzme graf s osami X a Y a je tam parabolická funkcia. Viacriadkový brailový displej by v novom formáte do Braillovho písma túto funkciu vykreslil tak, že by bolo možné obrázok si vyhmatať.

MD:
A v súčasnosti sa s takýmto grafom udeje čo?


MT:
Nič. Teraz to funguje tak, že obrázok pre takýto viacriadkový displej musí byť predložený povedzme vo formáte .JPG. Čiže už je možné zobraziť graf na viacriadkovom brailovom displeji, ale vždy je to len nejaká forma konverzie. Toto celé však vyžaduje veľkú užívateľskú zručnosť. Idea je taká, aby jeden súbor obsahoval text aj grafy a keď si používateľ otvorí knihu v novom formáte a programe, tak mu riadok zobrazí zároveň text aj grafiku.

MD:
Výborne. A teraz ak ja otvorím elektronickú učebnicu a mám v nej graf, čo urobí brailový displej? Zobrazí ho nejakým spôsobom?


MT:
Nie. Pri najlepšom napíše, že sa v súbore nachádza obrázok („graph“ alebo „graphic“). Stane sa teda len to, že NVDA (prípadne Jaws) do riadku pošle informáciu o grafike. V súčasnosti sa totiž riadky spoliehajú len na informácie z čítača obrazovky, ktorý ešte nevie grafiku popisovať. Tento nový formát po transkripcii (po prepise a úprave vydavateľa napr. ako SKN) zobrazí komukoľvek celú knihu tak, ako bolo zámerom.

MD:
Toto ale otvára obrovské možnosti pre stredoškolské a vysokoškolské odborné učebnice. Celú knihu, ktorú sme predtým museli nosiť v niekoľkých zväzkoch, by teraz študenti mali k dispozícii v jednom zariadení.


MT:
Určite áno. Má to však isté obmedzenia, pretože bodová grafika nikdy nebude ako reliéfna. Musí sa teda rátať s tým, že bodová grafika aj na brailových displejoch nebude natoľko presná. Napríklad krúžok nikdy nebude tak presný, ako keď ho kreslíme rukou.

MD:
Môžeme si to predstaviť ako bodovú grafiku tlačenú na tlačiarňach, že tvary sa budú vytvárať z tých brailových buniek?


MT:
Nie. Tu sú totiž dve možnosti. Jedna možnosť je brailová grafika, v ktorej vytvoríme obrázok z brailových buniek, pričom dodržíme riadkovanie a medzerovanie. Ako keby sme vypichli obrázok cez tabuľku s bodkovadlom. Nedá sa nič robiť, iba dodržať brailovú sadzbu mriežky – bunky sú len tam, kde môžu byť. Druhá možnosť je bodová grafika – to vedia aj tlačiarne. Funguje to tak, že vytlačia bodky, ale už nedodržiavajú konfigurácie brailových buniek. Už ich môžu nahustiť tak, ako je potrebné.

MD:
Takže grafika na brailových displejoch bude taká, ako by sme ju vypichovali na tabuľke?


MT:
Nie, to je bodová grafika, teda zložená z bodov, ktoré nemusia rešpektovať konfigurácie brailových buniek. To znamená, že sa zobrazia body nahusto a zobrazia tak rôzne tvary dosť verne.

MD:
Ale bude to aj napriek tomu pre predstavu dobré alebo dostačujúce?


MT:
Áno, len teda netreba to brať ako absolútne riešenie, lebo niektoré obrázky s tým nebude možné urobiť. Ale napríklad jednoduchšie matematické funkcie s tým budeme vedieť nakresliť bez problémov.

MD:
Sú už nejaké funkčné predávané modely viacriadkových brailových zobrazovačov?


MT:
Aktuálne sú 3 také riadky, o ktorých viem. Jeden je Canute 360. Ten ale nemá možnosť zobraziť bodovú grafiku, zobrazuje braille za dodržania konfigurácií brailových buniek. Potom je Orbit Slate 520, na ňom je možné vykresľovať grafiku a v Amerike vyvíjajú prototyp teraz známy ako DTD – Digital Tactile Device.

Viacriadkový braillový displej Orbit Slate 520
Zdroj: https://www.orbitresearch.com/wp-content/uploads/2022/07/Orbit-Slate-520.png

MD:
Prečo sa v súčasnosti začalo o týchto viacriadkových displejoch toľko diskutovať?


MT:
Pretože brailové autority celého sveta tlačia na to, aby boli brailové riadky všeobecne (nielen viacriadkové) cenovo dostupnejšie. Tým pádom sa pohli nadol aj ceny viacriadkových displejov. Napríklad prototyp riadka spred desiatich rokov, ktorý vtedy stál povedzme 100 tisíc eur, je dnes možné kúpiť oveľa lacnejšie. Napríklad spomínaný Orbit je už teraz možné kúpiť približne za
4 000 eur.

MD:
Mali ste v SABP už tento viacriadkový riadok? Testovali ste ho?


MT:
Nie, ešte sa nám nepodarilo k nemu dostať. Tieto správy totiž pochádzajú zo zahraničia.

MD:
Aj napriek tomu je dobré, že ľudia zistia, že to má podporu v SABP a že keď príde správny čas, budete na tvorbe digitálneho braillu participovať.


MT:
Verím tomu, že budeme vedieť, keď sa naozaj začne niečo diať. Teraz je to totiž stále tak, že na podobe digitálneho braillu sa musí zhodnúť celý svet. Preto diskusia bude prebiehať dlhé obdobie, ale verím, že ideme správnym smerom. Okrem práce na digitálnom formáte Braillovho písma je totiž úmysel taký, že po výrobe knihy čitateľ bude mať možnosť si knihu stiahnuť a čítať na viacriadkovom displeji, ale zároveň ak niekto prejaví záujem o papierovú verziu, my ten súbor jednoducho vytlačíme. Takže už žiadne ďalšie úpravy nebudú potrebné.

MD:
Takže digitálny braille a braille pre tlač budú zjednotené?


MT:
Áno, snaha je rozhodne taká. Tie procesy musia byť čo najefektívnejšie.

MD:
Bude sa to týkať aj grafiky?


MT:
Áno, to je klasická bodová grafika.

MD:
Taká osobná otázka na záver: Ty to teda vidíš tak, že budúcnosť Braillovho písma je len v digitálnom formáte? Predpokladám, že sa nedá stále spoliehať len na naše obrovské tlačené papierové knihy.


MT:
Ja si myslím, že to platí ako pri čitateľoch kníh všeobecne. Tiež sú čitatelia, ktorí si kupujú už len elektronické knihy, majú čítačku a sú s tým úplne spokojní. Ale sú ľudia, ktorí ti povedia, že oni potrebujú v ruke tú knihu a šuchot papiera. A podľa mňa toto bude platiť vždy aj pre nevidiacich čitateľov. Ale čo sa týka učebníc, podľa mňa toto je cesta určite. Pokiaľ však ide o knihy vo všeobecnosti, myslím si, že budú v našom živote vždy ruka v ruke.

MD:
Tak budem tebe a celej SABP držať palce, aby sa čo najskôr podarilo zjednotiť digitálny braille s tým tlačeným a aby sa Braillovo písmo zasa dostalo tam, kam patrí – teda pod prsty nevidiacich čitateľov.

Pokiaľ vás zaujíma dianie okolo Braillovho písma, sledujte Slovenskú autoritu pre Braillovo písmo , jej podcast Stobodové šesťbodové a Facebook SKN. Diskutovať o Braillovom písme môžete v diskusnej e-mailovej skupine Braillovo písmo na Slovensku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.