Pravda alebo fikcia?

Pozerali ste niekedy Věřte, nevěřte? Boli to nadprirodzené príbehy väčšinou strašidelné, pri ktorých ste si mali tipnúť, či sú pravdivé alebo nie. Mám pocit, že v súčasnosti sa nachádzame v rovnakej situácii, akurát ide o realitu podávanú z rôznych uhlov.
My si máme zistiť, overiť, naštudovať či len tipnúť, čo z toho je pravda a čo lož.

 

Minulosť vs súčasnosť

 

V minulosti to mali ľudia určite aspoň o niečo jednoduchšie. K dispozícii bol väčšinou len písomný styk – listy a neskôr tlač – noviny, rozhlas či televízia. Samozrejme, že všetky médiá či v minulosti, alebo teraz boli a sú poplatné dobe. S tým sa nedá nič robiť. Aj v súčasnosti sú niektoré médiá také a iné onaké. Neviem, či sa vôbec dalo a aj dnes dá nájsť médium, ktoré by bolo vyvážené a hovorilo pravdu. Avšak čo je to pravda?

Problém dneška je záplava informácií a to, že sa od človeka vyžaduje, aby mal na každú tému názor. Internet je na to skvelé miesto a nástroj. Dáva možnosť vyjadriť sa každému k akejkoľvek téme bez toho, aby svoje slová premyslel. Veď zoberme si len takú neškodnú tému, ako sú majstrovstvá sveta v hokeji. Na nich je to vidno dokonale. Počas nich je 90 % fanúšikov trénerov, športových analytikov, brankárov, útočníkov a aj obrancov zároveň. Každý bez akéhokoľvek profesijného zamerania sa vyjadruje k tomu, ako mali tí naši hrať a že keby tam bol on… Lenže tu máme ešte aspoň možnosť sledovať zápas celý, neskreslený a so všetkými detailmi.

Bez prístupu k internetu to bolo ľahšie v tom, že takéto „krčmové reči“ sa šírili práve len v tých krčmách. Dnes človek v afekte bez rozmyslu niečo napíše, nahrá, klikne a ovplyvní tým x desiatok, stoviek, možno tisícov ľudí.

 

Mainstream, konšpirátori A odborníci na všetko

 

Teraz si ale predstavme oveľa horšie a vážnejšie témy, ako sú COVID alebo vojenský konflikt na Ukrajine. To je oveľa väčší problém ako nejaké vyjadrenie k priebehu zápasu. Vlastne tých problémov je hneď niekoľko.

Mainstreamové médiá prezentujú jednu verziu všeobecne prijímanú, ktorá by mala vychádzať aspoň z nejakých faktov. Ich výhodou je, že väčšinou vieme overiť ich zdroj. To je veľmi dôležité. Ponúkajú jednoduchú a logicky zrejmú verziu udalostí. Ak nájdeme faktické chyby, vieme, na koho sa obrátiť. Väčšinou tieto informácie môžeme vysledovať až k pôvodcovi, ak by sme si dali tú námahu.

Tzv. konšpiračné médiá prezentujú druhý pohľad, ktorý vychádza (podľa nich) takisto z faktov a je zaručene pravdivý. Áno, lenže tieto médiá prezentovali aj také pravdy, ako že na COVID zaberá Savo a že pozeraním do Slnka si zlepšíme zrak (to sú pritom zrejmé bludy). Ich zdroj sa nedá overiť, nikto pod článkami nie je podpísaný. A ak aj je, nedá sa pravdivosť overiť z viacerých nezávislých zdrojov. Okrem toho ponúkajú veľmi zložité a zamotané informácie. Čím zložitejšie a „premyslenejšie“ a nepravdepodobnejšie, tým sú senzačnejšie a lepšie sa čítajú. A teraz si má bežný človek vybrať.

Okrem toho sú tu sociálne siete, kde sa cíti byť každý povolaný vyjadrovať sa ku všetkému bez uváženia, uvedomenia si dosahu a premyslenia vhodných slov. Každý je politológ, vojnový stratég, infektológ, epidemiológ a najlepšie všetko dokopy. Človek napíše hocičo podľa svojho pocitu bez príslušnej odbornosti a už to ide.

Kedysi keď človek písal večer list a ráno si ho po sebe prečítal, koľkokrát ho hodil do koša. Buď nenapísal nič, alebo ho kompletne prepísal, uvedomujúc si to, ako jeho slová môžu pôsobiť na čitateľa.

Dnes? Emócie hýbu svetom. Sme nahnevaní? Vybúrime hnev v statuse na Facebooku. Nesúhlasí niekto s naším názorom? Znesieme ho pod čiernu zem. Ten je pre nás ovca, ten zas dezolát. Jeden je rusák, druhý hlupák masírovaný ovládanými médiami. Rada by som videla, kto by takúto rétoriku zvolil voči komukoľvek z očí do očí. K tomu ešte primiešajme strach o seba, o blízkych, o budúcnosť a vznikne z toho nechutný kokteil plný zloby, nadávania si, ponižovania, urážok a často aj vyhrážok.

 

Pragmatický postoj k veci

 

Ja sama mám pevný postoj. Vyberám si mainstreamové médiá. Neviem, či mi hovoria pravdu. Verím však, že áno. Nemám totiž kapacitu overovať si každú jednu informáciu, ktorá v nich je. Mojou filozofiou však je, že tieto médiá odrážajú postoje tých, ktorí nám vládnu, a to je pre mňa podstatné vedieť. Totiž čo si myslí nejaký zaručený mudrc z webu Zaručená pravda, ma vôbec nezaujíma. (Dúfam, že taký web neexistuje.)

Ide o to, že to, ako sa bude vyvíjať naša spoločnosť, do veľkej miery závisí od ľudí, ktorých sme si zvolili vo voľbách. Takže keď sa píše napríklad o Covide, tak ma nezaujíma, že pánovi bývalému prezidentovi USA naň zaberá čistiaci prostriedok rovno do žily. Veľmi ma zaujíma to, ako je to medzi Ruskom a Ukrajinou. Lenže problém je, že naozaj do tej situácie nevidím a nemám sa to ako dozvedieť. Ale z televízie a novín sa dozviem, aký postoj ku konfliktu má naša politická scéna a ku komu sa postavíme. To je z môjho pohľadu podstatné, pretože to môže bezprostredne ovplyvniť životy všetkých nás už v najbližšej dobe.

Úprimne? Aj mňa to zvádza nesúhlasiť s ľuďmi, ktorí nemajú rovnaký názor ako ja. Aj mňa zvádza zo strachu na nich nadávať. Ale nerobím to verejne. Nikdy by som si to nedovolila. Ak nesúhlasím, poviem to slušne a poviem aj prečo. Kritériom toho, čo vypúšťam na sociálne siete je totiž to, či by som rovnaké slová použila aj v rozhovore s človekom zoči-voči. To isté platí o šírení informácií. Ak viem povedať, prečo niečo šírim, môže to ísť von. Ak nie a je to len opozícia voči všetkým, alebo JPP (jedna pani povedala) informácia, to skrátka nešírim.

Preto aj tento blog je o informačných technológiách a mojich skúsenostiach. Pretože všetko, o čom píšem, je môj osobný zážitok s konkrétnym softwarom či hardwarom. Všetko mám overené na vlastnej koži a vyskúšané v praxi.

 

Záver

 

Strom sa pozná po ovocí.

Alebo nechváľ človeka, kým neprehovorí.

To sú citáty áno, z Biblie. Dnes sú aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. V ľudovej múdrosti na to nájdeme ešte jedno príslovie: „Vyzeral dobre, kým neotvoril hubu.“

Voči informáciám teda buďme kritickí, premýšľajme o ich pravdivosti a šírme len to, čo si vieme v diskusii obhájiť. Sledujme zdroje, overujme si informácie, ak je to možné.

Ak s nami niekto nesúhlasí, snažme sa ho presvedčiť argumentmi a nie prevahou nadávok a urážok. Buďme vecní a slušní. Kým niečo pošleme na sociálne siete, zamyslime sa nad formuláciou a dosahom našich slov. Povedali by sme to presne takto konkrétnemu človeku aj v rozhovore tvárou v tvár? Chceli by sme rovnaké slová počuť / čítať na našu adresu?

Už 2 roky žijeme nedobré časy a v posledných dňoch sa situácia ešte vyostruje. Nerobme ju teda horšou, ako už je.