Negatívne postoje nevidiacich používateľov k plateným aplikáciám – Zmýšľanie a boj o udržateľný rozvoj

Tento článok je prevzatý a preložený so súhlasom z webu Accessible Android. Jeho originál nájdete tu: Blind Users’ Negative Attitudes Towards Paid Apps: Mindsets and the Struggles of Sustainable Development.

S článkom sa stotožňujem. Ak by boli časti, kde mám iný postoj, alebo je u nás iná kultúrna či finančná situácia, uvediem to v poznámke pod čiarou. Do textu nebudem nijako zasahovať, uvádzam ho v plnom znení.

Ak na článok chcete reagovať, píšte mne na Facebook, do FB skupiny Technológie bez zraku, e-mailom alebo do komentárov pod článkom.

Autorka: Kareen Kiwan

Úvod

V nedeľu 27. apríla 2025 nastal veľký zlom pre Tech-Freedom, jednu z aplikácií pre ľudí so zrakovým postihnutím v systéme Android, ktorá okrem iného obsahuje funkcie ako čítačka dokumentov, opisy obrázkov generované umelou inteligenciou a asistent. Vývojári vzdali svoje pôvodné plány, že aplikáciu poskytnú úplne zadarmo a bez reklám pre všetkých. Používatelia si tak teraz môžu vybrať, či budú platiť predplatné, alebo budú aplikáciu naďalej používať zadarmo. Musia sa však zmieriť s rozsiahlym zobrazovaním reklám.¹

Reakcie na toto oznámenie, ako aj moje skúsenosti s prístupom ľudí k iným aplikáciám ma priviedli k úvahe, či súčasné nastavenie myslenia nevidiacich používateľov podporuje vznik zmysluplných iniciatív a inovatívnych projektov, alebo skôr naopak. Keďže komunita nevidiacich ľudí nie je odtrhnutá od zvyšku spoločnosti, časť toho, o čom v tomto článku hovorím, môže platiť aj pre vidiacich používateľov.

Dajte mi všetko zadarmo

Ľudia sú zvyknutí dostávať aplikácie a služby zadarmo. Populárne chatovacie aplikácie, sociálne siete, chatboty s umelou inteligenciou a ďalšie sú poskytované bezplatne. Mnohé z týchto aplikácií si používateľ môže predplácať, ale zvyčajne sa zaobíde bez platených funkcií.

Všetci máme radi veci zadarmo a je to normálny postoj, ale dosiahli sme bod, keď to považujeme za samozrejmosť. Bez toho, aby sme sa vôbec zamysleli nad tým, ako je možné, že je aplikácia bezplatná.

Príslovie, ktoré hovorí, že ak za produkt neplatíte, potom ste produktom vy, opakujeme všetci s určitou dávkou humoru. No už neuvažujeme nad tým, čo to pre nás znamená.

Ale počkať, nič nie je naozaj zadarmo

Zamyslite sa na chvíľu nad webovou stránkou, na ktorej čítate tento článok. Viete, že na to, aby mohla zostať funkčná a dostupná online, sú potrebné náklady, ktoré niekto musí platiť. Minimálne ide o hosting a ochranu proti spamu.² A to je len obyčajná webová stránka. A čo aplikácie, ktoré si vyžadujú veľa dát a serverov? Alebo aplikácie, ktoré ponúkajú online funkcie, ako je interakcia s umelou inteligenciou a inými službami?
Jednoducho povedané, existujú náklady, ktoré treba pokryť, aby tieto aplikácie fungovali a boli k dispozícii. Tie sa líšia v závislosti od toho, čo aplikácia robí, a od počtu používateľov, ktorým slúži.

Pozrite sa napríklad na Google, obrovskú spoločnosť s rozmanitým výberom bezplatných aplikácií a platforiem. Nielenže je schopná pokryť gigantické náklady, ale dosahuje aj slušný zisk. Väčšina ľudí už vie, že spoločnosť Google získava príjmy z reklám. Cieľom tohto článku nie je rozoberať, akým spôsobom spoločnosti ako Google alebo Meta získavajú údaje ľudí a čo pre ne znamenajú. Tento príklad uvádzam len preto, aby som zopakovala, že aj keď priamo nič neplatíte, náklady a zisk sú stále pokryté, len inak.

Aplikácie, ktoré používame, však nepochádzajú len od veľkých spoločností. Android je plný nezávislých projektov malých tímov. Je nepopierateľné, že vďaka dobrovoľníckej práci vznikli užitočné aplikácie (či už všeobecné alebo špecifické pre nevidiacich ľudí). Zároveň je však dôležité si uvedomiť, že aj keď vývojár venuje svoj čas vývoju zadarmo, stále existujú ďalšie náklady, ktoré niekto niekde musí pokryť.

Možnosti vývojárov na pokrytie nákladov za aplikácie

Keďže náklady sa líšia v závislosti od toho, čo aplikácia robí a či funguje online alebo offline, tieto rozdiely ovplyvňujú možnosti, ktoré majú vývojári k dispozícii.

• Voľný prístup: Vývojár alebo tím vývojárov sa môže rozhodnúť, že aplikáciu bude ponúkať zadarmo a všetky náklady pokryje z vlastného vrecka. Takíto vývojári často pracujú na projektoch vo svojom voľnom čase, pretože pre nich nie sú zdrojom príjmu.³

• Reklamy: Ďalším spôsobom je nechať aplikáciu zadarmo, ale v používateľskom rozhraní zobrazovať reklamy: tie sú pre vývojárov dobrým zdrojom peňazí, najmä celoobrazovkové video reklamy. Príbehy vývojárov hier, ktorí zbohatli, keď sa ich hry stali virálnymi vďaka reklamám, ukazujú, že reklamy môžu byť dôležitým zdrojom príjmov.
• Čiastočné alebo úplné spoplatnenie: Vývojári môžu ponúkať dve úrovne svojich aplikácií – bezplatnú úroveň s reklamami a obmedzeniami a platený variant, ktorý bude založený na predplatnom, jednorazovom nákupe alebo oboch.
• Externá podpora a dary: Významným príkladom je čítač obrazovky NVDA pre systém Windows. Má otvorený zdrojový kód a je dostupný pre každého bezplatne, napriek tomu za ním stojí tím, ktorý nepracuje zadarmo. Cieľ vývojárov čítača obrazovky – byť bezplatnou alternatívou k drahým možnostiam – si získal pozornosť a podporu veľkých organizácií a spoločností. Bez peňazí vložených do projektu by sa NVDA nedostalo tam, kde je dnes, a to ani pri dobrých úmysloch a skutočnej oddanosti tímu.

Súčasné zmýšľanie nevidiacich používateľov

Hneď na začiatku chcem jasne povedať, že nezovšeobecňujem. Nasledujúce časti vychádzajú z mojich skúseností ako členky komunity, ktorá v priebehu rokov pozorovala správanie mnohých používateľov a ich interakcie.

Dajte mi aplikáciu zadarmo, alebo nech sú platené iba funkcie, ktoré nepoužívam

Nevidiacich používateľov lákajú veci zadarmo. Nepýtajú sa na zdroj financovania, pokiaľ sa od nich neočakáva, že budú platiť. Je tu však jeden háčik: samotná povaha aplikácií pre ľudí so zrakovým znevýhodnením. Tieto aplikácie sú vytvorené tak, aby slúžili obmedzenému okruhu používateľov, a niekedy ich vytvárajú a udržiavajú nadšení jednotlivci vedení ušľachtilou myšlienkou zlepšiť život ľudí. Títo vývojári sú buď skutočne zanietení a ochotní starostlivo investovať svoj čas a úsilie, alebo dúfajú, že ich aplikácie uzná a podporí veľký sponzor, ktorý môže projekt udržať pri živote a zlepšiť aj ich situáciu.

Okrem malej používateľskej základne je dôležitý aj typ citlivých údajov, s ktorými môžu tieto aplikácie pracovať. Ak sa s nimi nezaobchádza zodpovedne podľa právnych a etických noriem, môžu sa stať nezverejneným zdrojom príjmov. Máme tendenciu chváliť bezplatné iniciatívy (najmä ak nám poskytujú veľa užitočných funkcií) a zvyčajne sa neobťažujeme pýtať, ako tieto služby získavame, alebo čo za ne dávame.

To zodpovedá našim nerealistickým očakávaniam, že vždy existujú ľudia, ktorí sú ochotní robiť veci pre nás a v prospech ľudí so znevýhodnením.

A licenčné zmluvy, čo sú to licenčné zmluvy? Nie sú to len otravné obrazovky, ktorých sa snažíme čo najrýchlejšie zbaviť ťuknutím na tlačidlo „Súhlasím“?

Je dôležité povedať, že neobviňujem žiadnu konkrétnu aplikáciu. To, čo naznačujem, je pravdepodobný scenár. Najmä vzhľadom na to, že mnohí nevidiaci používatelia preferujú prostredie úplne bez reklám.

Ďalším trendom medzi niektorými nevidiacimi používateľmi je akceptovanie predplatného, ale len tých funkcií, ktoré neplánujú využívať. Títo používatelia sú dosť odvážni na to, aby diktovali, čo by malo byť za paywallom. Hovoria: „Toto je základná funkcia, nemala by byť za predplatným.“ Zdá sa, že zabúdajú, že Pro verzia musí obsahovať dostatočne atraktívne funkcie, aby ľudia vôbec uvažovali o platbe.

Prekliatie crackov

Nie je tajomstvom, že získať cracknuté aplikácie pre Android je ľahké. Cracky sú veľmi rozšírené a aplikácie pre nevidiacich ľudí – vrátane čítačov obrazovky – nie sú výnimkou. Kanály, skupiny a webové stránky, ktoré šíria cracknutý software, sú medzi nevidiacimi používateľmi dobre známe. Zdroje crackov sa dokonca umiestňujú vysoko vo výsledkoch vyhľadávania.

Predtým, ako sa Accessible Android stal známym, sa napríklad pri vyhľadávaní čítača obrazovky Jieshuo často ako prvé výsledky zobrazovali cracknuté verzie.

Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že na cracknuté aplikácie sa spoliehajú len nevidiaci používatelia. Avšak vnímam obzvlášť znepokojujúci aspekt toho, ako niektorí členovia komunity nevidiacich ľudí odôvodňujú ich používanie. Nezriedka počúvame, ako niekto hrdo oznamuje svoj úspech pri cracknutí aplikácie určenej pre nevidiacich dúfajúc, že bude pochválený ako hrdina, ktorý zlepšuje život marginalizovanej skupiny.

Navyše tí, ktorí používajú cracknuté verzie, často bez váhania zverejňujú svoje výhovorky. Niektorí tvrdia, že sú príliš chudobní, aby mohli platiť, a preto si zaslúžia bezplatný prístup. Iní sa prezentujú ako ostražití používatelia bojujúci proti takzvaným „chamtivým vývojárom“, ktorí sa ich snažia zneužiť. Bežná argumentácia znie: „Aplikácia nie je dosť dobrá na to, aby si zaslúžila platbu. Ak bude lepšia, zaplatím.“ Ale samozrejme, nikdy sa nezlepší, aspoň nie v ich očiach.

Žiadne z týchto zdôvodnení neobstojí. Crackovanie aplikácií odopiera vývojárom príjmy, ktoré potrebujú na ďalšie zlepšovanie svojich produktov. Je to obzvlášť škodlivé, keď aplikácia slúži malej, špecifickej skupine, ako sú nevidiaci používatelia. A problém sa netýka len ušlého príjmu. Vývojári nakoniec hradia náklady na poskytovanie týchto cracknutých verzií, reagujú na spätnú väzbu, opravujú chyby a dokonca implementujú požiadavky na funkcie od používateľov, ktorí nezaplatili ani cent.

Ešte horšie je, že mnohí z používateľov cracknutých verzií sa správajú, akoby boli legitímnymi platiacimi zákazníkmi. Nahlasujú chyby, predkladajú požiadavky na funkcie a dokonca vyjadrujú frustráciu, keď sa ich problémy neriešia. Je ironické počúvať niekoho, kto hrdo hovorí o tom, že sa vyhýba „chamtivým vývojárom“, a pritom používa cracknutú aplikáciu, ktorú si stiahol bez toho, aby sa na chvíľu zamyslel nad tým, čo môže obsahovať.

V prípade čítačov obrazovky je to obzvlášť nebezpečné. Cracknuté aplikácie môžu ľahko obsahovať keyloggery alebo iný škodlivý kód, ktorý v tichosti zbiera osobné údaje a interakcie. A keď sa údaje stratia, nikto nevie, kde skončia a ako budú použité.

„Som chudobný a musím zaplatiť dôležitejšie účty“

Toto tvrdenie nie je vo svojej podstate nesprávne. Mnohí ľudia so zrakovým znevýhodnením skutočne patria do finančne nestabilnej skupiny ľudí. Vo viacerých krajinách je naozaj ťažké nájsť si spoľahlivú prácu, ak nevidíte, a neexistujú žiadne organizácie alebo štátne inštitúcie, ktoré by vám pomohli pokryť vaše potreby.

Tu je však potrebné položiť si otázku: sú za túto situáciu zodpovední vývojári aplikácií? Má sa od niekoho, kto sa živí vývojom aplikácií, očakávať, že bude svoju prácu ponúkať zadarmo len preto, že používateľ je nevidiaci a chudobný? Majú byť vývojári tými, ktorí bojujú proti chudobe a sociálnej nerovnosti?4

Tento smutný príbeh sa opakuje dookola, najmä keď sa z bezplatnej aplikácie stane platená alebo keď niekto ospravedlňuje používanie cracknutej verzie. A nejde len o to, že chce mať základný prístup. Tí istí ľudia zvyčajne chcú najlepšie služby, najpokročilejšie funkcie, žiadne reklamy a prémiový zážitok. V ich predstavách by im to, že sú chudobní a nevidiaci, malo zabezpečiť neobmedzený prístup bez akýchkoľvek otázok.

Ešte väčšou iróniou je, že tento postoj často ignoruje situáciu ostatných. Títo používatelia sa málokedy pozastavia nad tým, že aj vývojár môže mať problémy. Od vývojárov sa očakáva, že prejavia súcit, a ak nie, potom sú vykreslení ako chamtiví kapitalisti, ktorí využívajú používateľov s nízkymi príjmami.

Špecifické problémy aplikácií pre nevidiacich používateľov

Ako som uviedla vyššie, aplikácie pre nevidiacich ľudí sú vytvorené tak, aby slúžili špecifickej obmedzenej skupine používateľov. Vzhľadom na to, že umelá inteligencia sa v súčasnosti dostáva do popredia a jej potenciál na zlepšenie života nevidiacich je celkom jasný, aplikácie, ktoré ponúkajú opisy obrázkov a videí generované umelou inteligenciou alebo asistentov s umelou inteligenciou, sa stali obzvlášť populárnymi. Služby AI však nie sú zadarmo. Aj keď má používateľ prístup k základným verziám populárnych chatbotov a API bez platenia, pokročilejšie používanie je často spoplatnené. Tieto náklady rastú s rastúcim dopytom a využívaním dát. Ak teda aplikácia poskytuje opisy obrázkov pomocou služby AI, musí pokryť náklady na každý opis, ktorý používateľ dostane.

Tradičnejšie služby, ako napríklad jednoduché skenovanie OCR, sú tiež spojené s nákladmi. Financovanie aplikácie nie je len o platení za online služby. Aj offline aplikácie si pýtajú peniaze. Je to preto, že vývojári aplikácií sú ľudia so skutočnými potrebami. Musia platiť účty a majú ciele, ktoré chcú dosiahnuť, ako všetci ostatní.

Napriek tomu sa niektorí nevidiaci používatelia domnievajú, že vývojári aplikácií pre nevidiacich by mali pracovať úplne zadarmo a venovať svoj čas a úsilie ako určitú formu charity. Hoci takíto vývojári existujú a zaslúžia si uznanie, nemalo by sa to stať štandardom, ani by sa nikto nemal hanbiť za to, že sa rozhodol nejsť touto cestou.

Aplikácia pre nevidiacich ľudí môže byť aj zdrojom príjmu alebo dokonca lukratívnym podnikaním. Na tom nie je nič zlé.

Hrubé správanie a vyhorenie vývojárov

Hoci sa často sťažujeme na to, že nás vykorisťujú, niekedy sami skončíme vykorisťovaním iných. Zdá sa, že mnohí nevidiaci používatelia veria, že ak je aplikácia vytvorená pre nich, jej vývojár musí byť k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, aby zabezpečil, že všetko bude fungovať bez problémov. Od tohto vývojára sa očakáva, že bude okamžite reagovať na e-maily a splní každú požiadavku – inak je označený za arogantného alebo nevďačného.

Tento problém sa stáva ešte očividnejším, keď je aplikácia platená. Niektorí používatelia majú pocit, že aj keď zaplatili len 1 dolár, majú teraz nad vývojárom moc. Žiadajú viac funkcií, intenzívne využívajú existujúce funkcie a málokedy sa pozastavia nad tým, či to, čo zaplatili, skutočne pokrýva úžitok, ktorý z aplikácie majú.

A čo je ešte horšie, hrdo „spolupracujú“ tým, že tlačia aplikáciu na jej hranice – napríklad skenujú tisícstranový súbor PDF na jeden záťah – a potom sa sťažujú, ak sa objaví oneskorenie alebo upozornenie. Zrazu sa táto malá platba stáva zdrojom nárokov a ľútosti.

Takéto správanie je pre vývojárov mimoriadne frustrujúce. Aj tí najzapálenejší nakoniec vyhoria. Neopatrným konaním časť komunity nevidiacich ľudí vytláča vývojárov s dobrými úmyslami a nakoniec zničí projekty, ktoré mohli byť skutočne užitočné.

Zvyšky zlej povesti v produktoch pre ľudí so zrakovým postihnutím

Koľkokrát ste zalapali po dychu pri pohľade na cenník produktov pre nevidiacich ľudí? Od hodiniek a palíc až po brailové displeje a iné špecializované pomôcky sa opakuje to isté dokola: prehnané ceny. V mnohých prípadoch by ste mohli nájsť ozvučený výrobok v miestnom obchode alebo lekárni za zlomok toho, čo si zaň účtuje spoločnosť zameraná na nevidiacich ľudí. Ak k tomu pripočítame skryté náklady, ako sú predražené opravy a obmedzená podpora, ktorej cieľom je dotlačiť používateľov k zbytočným aktualizáciám – nič z toho nie je nezvyčajné.

V priebehu rokov sa na základe týchto skúseností vytvorilo rozšírené presvedčenie: ak je výrobok určený pre nevidiacich, potom je pravdepodobne predražený a slúži na zdieranie. Rovnica je v mysliach mnohých jednoduchá: platený produkt pre zrakovo postihnutých ľudí = zlý produkt predávaný za neférovú cenu.

Kvôli tomuto zmýšľaniu sa mnohé spoločnosti a vývojári automaticky ocitajú v podozrení. Musia ospravedlňovať každý dolár, ktorý si účtujú, neustále sú v defenzíve, pretože sa predpokladá, že majú neférový zisk. Dokonca aj keď sa jednoducho snažia dosiahnuť spravodlivý zisk – ako každý iný podnik -, stretávajú sa s pochybnosťami a kritikou. Toto toxické prostredie sťažuje skutočne užitočným projektom získať si dôveru alebo stavať na pevných základoch.

Absencia kultúry darcovstva

Zdá sa logické, že tých, ktorí chápu naše potreby, podporíme tým, že na ich úsilie prispejeme vlastnými peniazmi. Žiaľ, väčšina komunity ľudí so zrakovým znevýhodnením sa touto logikou neriadi. Ak je aplikácia bezplatná a založená na daroch, mnohí používatelia jednoducho ignorujú žiadosť o dar. Niektorí sa dokonca môžu sťažovať, ak aplikácia žiada o dar uprostred ich práce. Prerušenie ich pracovného procesu, aby požiadali o dary, sa môže zdať frustrujúce, však?

Je síce pravda, že niektorí ľudia si skutočne nemôžu dovoliť dar. Iní by však na to aj mali, ale nedajú. Možno sa domnievajú, že väčší darcovia pokryjú náklady, alebo si myslia, že vývojári ako „charitatívne organizácie“ budú naďalej financovať údržbu aplikácie sami.

Nedostatok kultúry darcovstva sa netýka len aplikácií, ale aj webových stránok a tvorcov obsahu. „Ďakujem“ je milé gesto, ale nezaplatí účty ani nezabezpečí jedlo na stôl, bez ohľadu na to, koľkokrát to zopakujeme.⁵

Chápeme, že potrebujete peniaze, ale reklamy nie sú povolené

Reklamy sú otravné. To je fakt. Najmä nevidiacich používateľov sa dotýkajú viac, pretože musia stráviť ďalší čas navigáciou k zatváraciemu tlačidlu v reklame, alebo sa vysporiadať s reklamami na celej obrazovke, ktoré nemajú prístupný spôsob, ako ich zavrieť. Ale to, že ma reklamy spomaľujú, neznamená, že aplikácia je automaticky neprístupná. Video reklama na celú obrazovku, ktorú môžem zavrieť, je rovnaká, akú dostanú vidiaci používatelia. A mimochodom, ani im sa to nepáči. Radšej sa s ňou nebudú zaoberať.

Reklamy sú však hlavným zdrojom príjmov v mnohých aplikáciách. Keď spoločnosť Tech-Freedom pristúpila k nadmernému zobrazovaniu reklamy na propagáciu predplatného, ľudia sa okamžite sťažovali. Spojili reklamy s prístupnosťou a kritizovali to, čo robia vývojári. Áno, reklamy ovplyvňujú jednoduchosť používania, ale to neznamená, že aplikácia je neprístupná.

Zástupcovia spoločnosti Tech-Freedom zvolili v aplikáciii agresívny, ale pochopiteľný prístup: aplikácia sa nespustila, ak detegovala blokovač reklám. Ľudia to považovali za zásah do súkromia a porušenie prístupnosti. Pre niektorých to bol dokonca dôvod, prečo si ju nepredplatili. A to napriek tomu, že po zaplatení sa obmedzenie, samozrejme, zrušilo. Hoci nie všetky aplikácie majú takéto prísne opatrenia, prijatie tohto kroku nie je nesprávne. Ak je bezplatná verzia aplikácie podporovaná reklamami, používatelia nemôžu očakávať, že budú aplikáciu naďalej používať a zároveň blokovať reklamy. Je to jednoduché.

Každá zmena je podozrivá

Je bežnou praxou, že aplikácie sa počas fázy beta verzie ponúkajú zadarmo, potom však prechádzajú na bezplatnú verziu s reklamami alebo predplatné. Nevidiaci ľudia často očakávajú, že fáza beta zostane navždy. Tí, ktorí písali ódy vďačnosti na bezplatnú verziu, na všetko rýchlo zabudnú, keď aplikácia opustí beta verziu. Tí istí vývojári, ktorí poskytovali funkcie zadarmo, sa teraz stávajú chamtivcami a slová uznania sa rýchlo zmenia na verejné urážky.

Ďalším scenárom je, že zanietení vývojári v zápale nadšenia vyhlásia, že aplikácia bude „navždy zadarmo“, aby sa neskôr stiahli a rozhodli sa zahrnúť reklamy a predplatné. V takejto fáze ľudia začnú hovoriť o „zásadách“ a o tom, že nemôžu veriť niekomu, kto si to rozmyslí, keď narába s ich peniazmi a údajmi. Nie je dôležité, či títo ľudia sami dodržujú svoje sľuby alebo len novoročné predsavzatia. A naraz sa z dobrých úmyslov stanú zlé a z chválených vývojárov zlodeji a nepriatelia postihnutých ľudí. Mnohí nemajú záujem diskutovať o alternatívnom predplatnom ani o tom, prečo k nemu vývojári pristúpili.

Možno si myslíte, že kritika sa týka len aplikácií, ktoré prechádzajú z bezplatných na platené. No to je omyl. A čo ľútosť, ktorú niektorí pociťovali po tom, čo sa aplikácia Envision stala bezplatnou, pretože boli hlúpi, že platili? Títo ľudia sa nikdy nezamysleli nad tým, čo ich peniaze mohli priniesť iným používateľom, alebo ako udržali aplikáciu v chode, kým sa dostala do bezplatnej fázy.

Nielen to, ľudia predpokladali, že služba sa zhoršila len preto, že sa stala bezplatnou (mimochodom, je pravdepodobné, že mnohí z týchto ľudí používali cracky).

Vývojárov, ktorí sa rozhodli zdražiť predplatné, naďalej bombardujú sťažnosti bez toho, aby sťažovatelia brali do úvahy skutočnosť, že ceny zvyšujú aj veľkí hráči napriek tomu, že tí majú dosť prostriedkov. A že zvýšenie cien, ktoré sa týka aplikácie pre zrakovo znevýhodnených ľudí, by mohlo byť viac opodstatnené ako zdraženie známej, všeobecnej služby.

Záverečné poznámky

Pri čítaní tohto článku si možno poviete, že som bola príliš prísna a že som vykreslila pochmúrny obraz, ktorý by mohol vývojárov odradiť od začatia nových projektov v Androide. Som presvedčená, že musíme poukázať na zranenie a priznať jeho prítomnosť, aby sme zastavili krvácanie a začali s liečbou.

Bohužiaľ, existuje toxická mentalita, ktorá spôsobuje, že práca v sektore aplikácií pre nevidiacich používateľov nie je veľmi príjemná.

Už existujú bezplatné, oceňované aplikácie, ktoré sú dobre podporované, ako napríklad Be My Eyes
a Seeing AI, ale nestačia. Inovácie potrebujú správne prostredie, aby sa im darilo. Ale keď sú všade cracky a ľudia venujú čas ich vytváraniu, keď vývojári uviazli v neustálej hre na mačku a myš s crackermi, keď používatelia ospravedlňujú krádež len preto, že si nemôžu dovoliť alebo odmietajú platiť, nepoužívajú bezplatné alternatívy alebo netolerujú reklamy, a keď sa spätná väzba často obmedzuje na osobné urážky a obvinenia namiesto konštruktívnych príspevkov, musím povedať, že áno, je tu problém, a to vážny.

Myslíme si, že aplikácie, ktoré používame, vlastníme, pričom ignorujeme, že vývojári sú tí, ktorí určujú pravidlá. Môžu žiadať peniaze alebo zobrazovať reklamy, a keď sa nám nepáči, čo robia, môžeme ich aplikácie prestať používať, nie ich crackovať alebo sa neopodstatnene sťažovať.

Je v poriadku preferovať bezplatné aplikácie (osobne som sa zúčastnila viacerých propagácií a som rada, ak dostanem od vývojára propagačný kód, aj keď aplikáciu nepotrebujem), ale mala by sa nájsť rovnováha a oceniť tí, ktorí venujú čas vývoju a údržbe aplikácií. Nemusím si predplácať alebo kupovať každú aplikáciu pre nevidiacich ľudí. Mám právo nemať rada určitú aplikáciu alebo ju považovať za vyhodené peniaze, ale nemám právo útočiť na vývojárov len preto, že si pýtajú peniaze.

Môžem ísť ešte ďalej a povedať, že je úplne v poriadku, ak vývojár aplikácie pre ľudí so zrakovým znevýhodnením na svojej aplikácii zarába. Správny spôsob boja proti chamtivým vývojárom je hľadanie alternatív a podpora iných projektov.

Jednou z výhod systému iOS oproti Androidu je jeho uzavretosť. Ak sa vám tam nejaká aplikácia páči, nemôžete chytiť jej crack a nainštalovať ju nelegálne. Buď si aplikáciu zaobstaráte, ak môžete, alebo ju vôbec nepoužívate. Možno je to jeden z faktorov, ktorý prispieva k tomu, že v systéme iOS je viac aplikácií pre zrakovo postihnutých ľudí.

Každý by si mal uvedomiť, že ak sa zdá, že je to príliš dobré na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to tak je. Netešte sa, keď dostanete všetko zadarmo, pretože za vaším chrbtom sa môžu diať pochybné taktiky, ktoré vám uškodia viac, ako by ste si predstavovali.

Mala by som zopakovať, že som nechcela zovšeobecňovať. Zlé postoje však prevažujú nad dobrými najmä v dobe sociálnych sietí a obrovských skupín, kde každý môže hádzať svoje názory, označovať ich za fakty, dávať rôzne príklady odrážajúce ťažké podmienky nevidiacich ľudí a to, ako sú obklopení vlkmi, ktorí nemajú nič iné na práci, len sa ich snažiť zožrať.

Je čas na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa: komu ubližujeme a čo bude ďalej?

---

Poznámky pod čiarou

1. U nás sme toto najčastejšie riešili v súvislosti s aplikáciou Envision, ktorá tiež bola platená. Späť
2. Samozrejme, autor má na mysli Accessible Android, ale rovnako sa to týka aj Technológií bez zraku – platím doménu, hosting a už aj plugin. Späť
3. Toto so sebou často nesie riziko, že aplikácia bude vyvíjaná pomaly, alebo jej opravy a aktualizácie budú prichádzať neskoro. Späť
4. Nepopieram, že na strednej škole som využívala cracknuté aplikácie aj ja. Bolo to však skôr z neznalosti. Odkedy som mala minimálne invalidný dôchodok a odkedy viem, čo je to tvoriť obsah alebo vyvíjať aplikáciu, používam platený a hlavne legálny software. Ak na niečo nemám, tak si to nekúpim, alebo na to šetrím. Späť
5. Toto je úplná pravda. Aj v prípade, že človek tvorí blog či podcast (alebo akýkoľvek iný obsah) len bokom, stále si to vyžaduje čas, ktorý by mohol venovať napríklad platenému zamestnaniu alebo podnikaniu. Späť