Aj v roku 2024 sa konala pod záštitou Centra podpory študentov so špecifickými potrebami na Univerzite Komenského po dvoch rokoch Letná počítačová škola. Bol to 5-dňový pobyt plný workshopov na tému IT a asistenčné technológie pre ľudí do 25 rokov a zároveň študentov so zrakovým znevýhodnením. Ako hodnotím LPŠ ako lektor?
Aj Bratislava má svoje čaro
Poviem na rovinu, oceňujem výber miesta. Účastníci bývali na vysokoškolských internátoch a workshopy prebiehali na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.
Tým, že v Bratislave žijem, som mohla dochádzať na fakultu z domu a nemusela som pri príprave na workshopy riešiť ešte aj priestorovú orientáciu v novej lokalite.
Na fakulte sme mali všetko, čo sme ako lektori mohli potrebovať. Okrem toho miestnosť bola usporiadaná tak, že sa aj nevidiaci človek v nej ľahko zorientoval.
Prečo do takých detailov rozoberám miesto konania LPŠ? Pretože to hrá takisto rolu v tom, ako sa účastníci aj lektori so zrakovým znevýhodnením budú môcť sústrediť na samotný výber workshopov. Ak je miesto zložité, internetové pripojenie nestabilné, asistencia nezabezpečená, tak sa veľmi ťažko realizuje kvalitný program.
Živá výpomoc
Skôr ako prejdem k tým najpodstatnejším častiam, chcem ešte zmieniť dobrovoľníčky, ktoré na LPŠ pomáhali. K piatim účastníkom a priemerne dvom či trom lektorom bol takmer rovnaký počet ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť. Či už to boli zamestnanci CPŠ, alebo dobrovoľníčky, ktoré sa postarali o dopĺňanie vody, prípravu kávy, sprevádzanie na obed a z neho či pri voľnočasovom programe. Úprimne priznávam, že bez nich by to bolo často náročné.
Program
Odborná časť
Pre účastníkov som si tentoraz pripravila až 4 workshopy:
- Efektívny pohyb na webe a v dokumentoch so screen readerom NVDA – prebrali sme takmer všetky spôsoby, akými sa používateľ môže na webe či v dokumente pohybovať. Vysvetlila som, ako vyzerá štruktúra webu pre bežného používateľa, a prečo je dôležité používať čo najviac možných spôsobov orientácie na webe. Snažila som sa účastníkov motivovať, aby cvičili a osvojili si klávesy rýchlej navigácie, pretože len v takom prípade môžu byť časom konkurencieschopní na trhu práce. Nie je reálne prechádzať celý web, dokument alebo webovú aplikáciu len Tabulátorom a šípkami.
- Rozpoznávanie obrazu pomocou umelej inteligencie – ukázali sme si Ask Envision a Be My AI. Samozrejme, keď sa niečo pokaziť môže, tak sa to pokazí. Envision AI sa rozhodol, že spolupracovať nebude. Be My AI takisto každému účastníkovi dávala nekonzistentné výsledky. Preto stále hovorím, že sa nemôžeme stopercentne spoliehať na umelú inteligenciu. Zvlášť v prípade rozpoznávania a popisu obrazu môže byť pre človeka, ktorý nevidí, chyba či halucinácia AI aj život ohrozujúca. Ak však obidve funkcie bežia správne, môžu významne pomôcť či už v popise fotografií, alebo pri orientácii v dokumentoch.
- Tvorba prístupného dokumentu – nestihli sme všetko, ale ukázala som účastníkom, akým spôsobom si môžu čistý text, ktorý je v zásade čitateľný, ale neprístupný, sprístupniť. Vysvetľovali sme si, akú štruktúru má mať dokument tak, aby bol
- Prístupný – dalo sa v ňom pohybovať pomocou klávesov rýchlej navigácie
- a graficky príťažlivý – zarovnanie, tvorba odstavcov, písmo, medzery medzi riadkami, výber parametrov písma a podobne. Pretože ak už píšeme dokument, zrejme ho netvoríme len preto, aby niekde zapadol a nikto ho nikdy nečítal.
- Čítačka elektronických kníh Bookworm – je užitočný program, pomocou ktorého používatelia so zrakovým, ale čiastočne aj kognitívnym znevýhodnením dokážu čítať približne 15 formátov dokumentov v čo najprístupnejšej forme. Najmä nevidiaci účastníci si Bookworm chválili.
Prínos a kvalitu lektorovania nech zhodnotia sami účastníci.
Z programu ostatných kolegov ma tento rok nič až tak nezaujalo. Áno, obdivujem funkcie novej verzie CORvusu, ale aj po ich vyskúšaní sa nakoniec znovu vraciam k TalkBacku. Nemám na CORvus trpezlivosť, čo je asi moja škoda, ale je to tak.
Nestihla som si vyskúšať Seeing Assistant Move, Gemini aj ChatGPT poznám a Suno nebol ani dobre prístupný, ani nedával také výsledky, aby som sa mu v blízkej budúcnosti venovala podrobnejšie.
Voľnočasový program
Zúčastnila som sa na dvoch voľnočasových podujatiach.
Boli sme sa prejsť na Devíne, kde som ako konzultant prístupnosti najviac obdivovala sprístupnenie panelov aj pre nevidiacich účastníkov pomocou QR kódov a zvukových nahrávok. Možno by som uvítala, keby do nahrávok bola umiestnená aj navigácia od panela k panelu, ale to už by som asi chcela príliš. Mal by tu byť aj model hradu sprístupnený pre návštevníkov so zrakovým znevýhodnením, ale nenašli sme ho.
Absolvovala som s účastníkmi aj prehliadku mesta na tému Remeslá. Pani sprievodkyňa oblečená v dobovom kostýme (vonku bolo minimálne 35 stupňov) nám prístupným spôsobom rozprávala o remeselníkoch a dostali sme do rúk aj ručne vyrábané výrobky. Odporúčam, ak chcete zažiť prehliadku mesta so sprievodkyňou vždy dobovo oblečenou, ktorá 18 rokov účinkuje v šermiarsko-tanečnej skupine, obráťte sa na Karin Staškovú. Stojí to za to.
Účastníci
Tohto roku sa Letnej počítačovej školy zúčastnilo 5 študentov
vo veku od 17 do 25 rokov. Len 1 z nich bol účastníkom aj na minulom ročníku. Štyria z nich boli úplne nevidiaci, jeden s ešte využiteľnými zvyškami zraku. Všetci boli študentmi či už stredoškolského, nadstavbového alebo vysokoškolského štúdia, traja z nich muži, dve ženy, štyria Slováci, jedna účastníčka z Českej republiky.
Všetci používali OS Windows v kombinácii s iPhonom (štyria) a Androidom (jeden). Je to prekvapujúce, stálo by za zváženie ukázať účastníkom výborné prepojenie Windowsu s Androidom.
Čo sa týka počítačových zručností, z minulého aj tohto ročníka mi vyplýva, že absolventi špeciálnej školy pre žiakov so zrakovým postihnutím sú na tom lepšie ako integrovaní. To isté sa týka aj úrovne samostatného pohybu a priestorovej orientácie.
Prekvapilo ma opäť to chcenie a nadšenie vzdelávať a zlepšovať sa. Dokonca sa dobré meno LPŠ dostalo už aj za hranice Slovenska a prišla aj šikovná účastníčka z Českej republiky.
Mali sme účastníka, ktorý bol schopný po dvoch rokoch od straty zraku už sám prísť z domu do Bratislavy a hoci za pomoci dobrovoľníkov stravovať sa, pohybovať a vzdelávať bez zásahu rodiny. To je obdivuhodné. Zároveň ma trochu mrzí, že šikovný človek nedostáva také vzdelávanie a taký prístup k IT, aký by potreboval na ešte rýchlejší sebarozvoj.
Zaujala ma jedna konkrétna vec. Nevidiaci účastníci (doslova s úplnou stratou zraku) pri workshope formátovania prístupného dokumentu vedeli automaticky logicky vytvárať nadpisovú štruktúru. Vidiaci kolegovci, máte sa čo učiť.
Záver
Sami účastníci sa vyjadrili, že im Letná počítačová škola veľa dala a že by ocenili viac akcií, kde by sa im lektori venovali takmer individuálne. Vo väčších skupinách predsa len nezostáva čas na dôkladnejšie vysvetlenie a precvičenie.
Z môjho pohľadu sa LPŠ naozaj vydarila. Nemala som možnosť síce pozorovať vytvárajúce sa väzby a letné lásky, ako pred dvomi rokmi, ale určite som si všimla pokrok v práci s asistenčnými technológiami u niektorých účastníkov. A to je hlavné. 🙂
Ak sa chcete niečo spýtať, píšte na Facebooku, vo facebookovej skupine Technológie bez zraku, e-mailom alebo do komentárov pod článkom. Môžeme sa prepojiť aj na sociálnej sieti LinkedIn.
V júli príde do schránok odberateľov letný špeciál newslettera Zo sveta prístupnosti. Chcete ho stihnúť? Prihláste sa na odber.