V júni 2021 som absolvovala školenie zamerané na prístupnosť jednak fyzického prostredia, ale z môjho pohľadu hlavne informácií. Rozhodla som sa laicky priblížiť, ako by to malo ideálne vyzerať, aby boli dokumenty, webové stránky či aplikácie nielen dostupné, ale aj prístupné.
Prečo je dobrá prístupnosť?
Veľmi výstižný článok s názvom Přístupnost na webu na túto tému publikoval Ondřej Ilinčev. Píše v ňom, že handicapom trpí 100% používateľov webu. Rozlišuje totiž handicap trvalý a dočasný.
Napríklad človek sa poreže a zrazu musí písať na mobile druhou „nepoužiteľnou“ rukou. Nemusím tiež vysvetľovať fakt, že ak na displej mobilu svieti slnko, zle sa naň pozerá. Človek môže byť nevyspatý či opitý. Prípadne má príliš veľké ruky a netriafa správne písmená na klávesnici mobilu. Prístupnosť je taktiež dobrá pre starších ľudí či tých, ktorí keď si zabudnú okuliare do blízka, potrebujú na čítanie mobilu selfie tyč.
Z prístupnosti môžu profitovať aj ľudia, ktorí pracujú s textom. Všetci, čo ste písali seminárne / bakalárske / diplomové či akékoľvek iné práce, viete, o čom hovorím. Aj SEO je založené okrem správnych kľúčových slov tiež na alternatívnych popisoch obrázkov.
Ak vám niekto pošle informáciu ako text a nielen obrázok, ľahšie si podstatnú časť vložíte napríklad do kalendára či poznámok.
Prístupnosť vs dostupnosť
Dostupnosť a prístupnosť sú dva pojmy, ktoré sú často zamieňané, čo spôsobuje problémy.
Prístupnosť sú takým spôsobom navrhnuté výrobky, zariadenia, služby alebo prostredie, ktoré dokážu ľudia so zrakovým postihnutím buď samostatne používať, alebo ak ide o prostredie, fungovať v ňom. Samostatne v ňom pracovať, orientovať sa, žiť.
Dostupnosť je, keď služba (webová stránka, internetbanking, kniha) je k dispozícii a máme ju na dosah. Prístupnosť naproti tomu je, keď služba (webová stránka, internetbanking, kniha) je ponúkaná alebo distribuovaná vo forme či formáte tak, aby z nej rovnakou mierou profitovali všetci. Uvediem niekoľko príkladov.
Napríklad taká kniha je preložená, vytlačená, môžeme si ju kúpiť v kníhkupectve. To znamená je dostupná, väčšina ľudí ju má možnosť čítať. Prístupnosť je zasa stav, keď je kniha v elektronickej forme, načítaná ako audiokniha či v Braillovom písme. To znamená, že okrem čitateľov bez zrakového znevýhodnenia sa k nej plnohodnotne dostanú aj slabozrakí alebo nevidiaci čitatelia.
Druhý príklad môže byť webová stránka. Povedzme noviny majú internetovú stránku – stránka je dostupná, väčšina ľudí s pripojením na internet k nej má prístup. Táto stránka však nemá popísané obrázky, splýva písmo s pozadím, nie je ovládateľná pomocou klávesnice – je neprístupná pre človeka odkázaného na čítač obrazovky alebo zväčšovací software.
Legislatíva
Prístupnosť ako taká je zakotvená už v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25.06.2010.
Prístupnosťou webových sídel vo verejnej správe na úrovni Slovenskej republiky sa zaoberá zákon č. 95/2019 z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štandardy a kritériá prístupnosti sú zasa obsiahnuté vo vyhláške č. 78 z roku 2020 o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
Oblasť prístupnosti podľa tohto zákona má v gescii Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Problémom môže byť fakt, že zákon zastrešuje len webové sídla verejných inštitúcií (ministerstiev, obcí, polície a tak ďalej). To však znamená, že ak takáto inštitúcia (ministerstvo, obec, úrad) na sociálnej sieti zverejní obrázok bez textového popisu, zákon to nepostihuje. Jasným príkladom sú oskenované oznamy na facebookovej stránke našej obce. Napriek prosbe o sprístupňovanie a ich OCR či prepis, sú tam stále len ako obrázok.
Takisto zákon nedonúti sprístupniť napríklad obchody svoje e-shopy. Nemôžem sa tak v obchode „U zeleného mimozemšťana“ dovolávať na zákon, keď na ich stránke neviem nájsť ani len nákupný košík.
Prístupnosť elektronických dokumentov
Ak má byť elektronický dokument pre človeka so zrakovým postihnutím prístupný, mal by spĺňať niekoľko kritérií:
Nemal by to byť len sken čiže obrázok uložený v .PDF súbore. Ten je pre čítač nečitateľný. Informácie z obrázka by mali byť uložené do súboru v textovej podobe.
Je vhodné, aby bol k obrázkom pridaný aj alternatívny popis. Čítače síce majú funkciu popisovania obrázka, ale taký popis je nedostatočný a často chybný.
Príkladom sú obrázky na Facebooku popísané spôsobom: „Na obrázku sa môže nachádzať pes.“ Alebo aj nemusí.
V prípade nadpisov je potrebné, aby boli rozlíšené pomocou štýlov. Nestačí len označiť nadpis a vyznačiť ho tučným písmom a zmeniť mu veľkosť. Správna štruktúra pomôže nevidiacemu používateľovi čítača obrazovky zorientovať sa v tom, čo je hlavný nadpis, podnadpis, čo kapitola alebo podkapitola. Naozaj nemám čas pri každom akože nadpise skúmať jeho formátovanie, či to vôbec nadpis je a asi ktorej úrovne by mohol byť. Ak píšete nejaký obsiahlejší článok, štýlovanie nadpisov vám pomôže aj v tom, aby ste mohli bez problémov vytvoriť obsah. Nemusíte tak hľadať, čo je na ktorej strane a písať obsah ručne. Vyzerá to jednak zle a zdržuje to.
Nemenej dôležitým problémom je aj zabezpečenie PDF dokumentov. V súčasnosti mnohé firmy alebo inštitúcie posielajú faktúry či výpisy z účtu v takzvanom zabezpečenom PDF súbore. Neznamená to zabezpečenie len heslom, ale zabezpečenie proti úpravám. To spôsobí, že čítač obrazovky ho vyhodnotí ako prázdny či nečitateľný dokument. Takto mi chodia výpisy z druhého piliera. Hoci sa mi podarí dostať cez heslo, obsah je pre mňa aj tak neprístupný. Stačí citlivé dokumenty zabezpečovať silnými heslami.
Pre slabozrakých ľudí je, samozrejme, dôležitý aj tvar písma. To by malo byť bezpätkové (napríklad Arial). Ten sa mne osobne ako človeku so zvyškom zraku ale číta veľmi zle. Dôležité parametre sú aj veľkosť a farebný kontrast medzi pozadím a písmom. Niektorí ľudia vyžadujú inverzné farby. To znamená písmo biele, pozadie čierne. Nie je tiež vhodné obtekanie obrázka textom alebo prekrývanie obrázka a textu či dokonca niekoľkých obrázkov.
Aplikácie v mobilnom telefóne
Aby bola aplikácia prístupná, musí byť dostupná pre čítač obrazovky. Platí to najmä pre bankové aplikácie. Ja osobne som sa nedávno stretla najmä s nepoužiteľnou aplikáciou od mBank.
Viac sa môžete dočítať v článku Neprístupná aplikácia mBank.
Aplikácie môžu vyhodnotiť čítač ako hrozbu, pretože sníma citlivé údaje (PIN kód) a vy tak nemáte možnosť sa do aplikácie ako nevidiaci používateľ vôbec dostať.
Ak sa do aplikácie používateľ dostane, je potrebné hlavne v prípade mobilbankingu, aby bola naozaj dobre prístupná. Predsa len sú to financie a asi nikto nechce pri odosielaní platby skúšať, čo ktoré tlačidlo znamená.
Ťažkosti robia aj nesprávne popísané či nepomenované editačné polia. Stáva sa to vtedy, ak je popis poľa nad ním alebo pod ním. Ak sa nevidiaci používateľ pohybuje v aplikácii švihaním prsta, nemusí správne vyhodnotiť, ktorý popis ku ktorému editačnému poľu patrí. Napríklad namiesto čísla účtu zadá informáciu pre príjemcu. Správne je, aby aj polia boli korektne označené.
Týka sa to aj začiarkavacích polí, odkazov, nadpisov, či grafiky. Pri začiarkavacích poliach môže používateľ so zrakovým znevýhodnením urobiť nechtiac nesprávnu voľbu, ak nevie, ktorú možnosť vlastne začiarkol.
Alebo už len to, že v aplikácii Hodiny nie sú správne popísané jednotlivé záložky – budíky, stopky, časovač a podobne a pri práci s ňou je potrebné maturovať, čo je čo. Zdržuje to.
Aj pri mobilných aplikáciách platí a obzvlášť preto, že obsah je zobrazený na malom displeji, správne prispôsobenie pre slabozrakých ľudí. Najlepšie je, ak majú možnosť nastavenie si upraviť sami bez toho, aby sa aplikácia stala graficky nepoužiteľnou.
Prístupnosť webových stránok
Táto téma by si zaslúžila aj vlastnú knihu, nielen kapitolu v článku. Do veľkej miery platí to isté, čo pri mobilných aplikáciách.
Aby bola stránka dobre prístupná pre ľudí so zrakovým postihnutím, nie je potrebné vytvárať zvlášť verziu pre používateľov čítačov obrazovky. Argument toho druhu, že vytvárať dve verzie je drahé a pre „pár ľudí“ sa to neoplatí, tak odpadá. Stačí dodržať niekoľko kritérií.
Obrázky s alternatívnym popisom – okrem toho, že človek so zrakovým postihnutím dostáva užitočné informácie, je to prospešné aj pre SEO.
Štruktúra stránky by mala byť prehľadná. To znamená oštýlované nadpisy tak, že nadpis úrovne 1 je vo vrchnej časti stránky a smerom dolu sa nachádzajú nadpisy nižších úrovní. Ak má článok podkapitoly, je potrebné dodržať nadpisovú štruktúru aj tam. Je tiež dobré dbať aj na dodržanie a označenie oblastí stránky – hlavička, hlavný obsah, päta a podobne.
Odkazy musia byť formulované zreteľne a jasne. Nie viac informácií sa dočítate odkaz tu, ale odkaz viac informácií sa dočítate tu. Alebo ešte lepšie odkaz viac informácií o napríklad možnostiach dopravy sa dočítate tu. Príkladom môže byť istý newsletter, ktorý veľmi rada odoberám. Vo vrchnej časti sú odkazy formulované asi takto CNN odkaz píše… V jeho spodnej časti sú však plnohodnotné odkazy na články. Mne osobne sa skracovanie odkazov do jedného slova páči, no je to neprehľadné. Čítač obrazovky umožňuje skákať po odkazoch. Lenže ja z toho nič nemám, ak mi vyhľadá odkaz … Píše.
Tlačidlá musia byť označené. Napríklad by som chcela komentovať nejaký článok a namiesto tlačidla Odoslať komentár by bolo tlačidlo, ktoré nevie čítač popísať. Teda ja neviem, aké tlačidlo potvrdzujem.
Popísané všetky prvky formulára – to sú začiarkavacie polia, prepínače, editačné polia. Je to nutné z toho istého dôvodu ako v mobilných aplikáciách. Ak sa pohybujem čítačom po editačných poliach a ten mi oznámi len „Editačné pole“ bez druhu údaja, ktorý doň patrí, je to pre mňa neprehľadné a takmer nepoužiteľné. Musím prechádzať formulár šípkami a pokúsiť sa priradiť popis k správnemu poľu.
Aj tu musia byť dodržané kritériá pre slabozrakých používateľov. Najlepšie je, ak si môžu nastavenia upraviť bez toho, aby sa stránka stala nečitateľnou.
Záver
Prístupnosť je oveľa komplexnejšou témou. Článok je príliš krátky na to, aby obsiahol všetky jej oblasti do najmenších podrobností.
Prístupnosť dokonca nie je doménou len používateľov so zrakovým znevýhodnením. Aj nepočujúci ľudia poukazujú na chýbajúce titulky vo videách či podcastoch. Taktiež pre používateľov s poruchou motoriky sú problémom maličké ovládacie prvky v mobilných aplikáciách. Zvláštne kritériá na zjednodušovanie podávaných informácií majú napríklad ľudia s mentálnym znevýhodnením. Používatelia s poruchou pozornosti takisto potrebujú úpravu zobrazenia, aby im pomohlo udržať sústredenie na čítaný text.
V článku sa snažím najmä vysvetliť, že pri dodržaní správnej prístupnosti z toho môžeme profitovať všetci.
Ak máte pripomienku, alebo chcete niečo doplniť, prípadne ste našli v texte chybu, píšte do komentárov pod článkom alebo e-mailom. Sledovať stránku a spojiť sa so mnou môžete aj na Facebooku a Twitteri.